Aká bola pre teba prvá sezóna v SaiPe?

Celkovo bola dobrá. Ja som mal dobrú letnú prípravu. Tréner mi dal veľa priestoru. Videl, že makám. Mali sme vysoké ciele. Nebudem hovoriť, že sme pomýšľali na medailu, ale play-off s tým tímom, ktorý sme mali na papieri, sme mali uhrať. Začala sezóna a mali sme sériu šiestich výhier v rade. Razom však prišlo jedno zranenie, druhé, tretie... Ja som prišiel do kabíny a jedno ráno som si podával ruku s piatimi novými chlapcami, ktorí prišli na jeden zápas. Chodilo k nám veľa juniorov.

Tie zranenia sa nakopili. Až som nevedel pochopiť, ako je možné, že máme tak veľa zranených hráčov. To neboli zranenia ako viróza. Bol tam utrhnutý stehenný sval, otrasy mozgu, jeden hráč mal problémy so srdcom, stále mu skákal pulz. To sa odzrkadlilo na výsledkoch. SaiPa nie je mužstvom, ktoré má 5 alebp 6 formácií. Máme štyri a tá piata je už taká, že tými hráčmi môžeme nahradiť niekoho v tretej alebo štvrtej päťke. Akonáhle vypadli kľúčoví hráči z prvých dvoch pätiek, bolo to cítiť.

Navyše, náš tréner bol zástancom toho, že menil systémy podľa súperov. Mnohým hráčom to zo začiatku robilo problémy, pretože sa v tíme striedali, navyše sa menili tie systémy. Bolo to náročné pre chalanov. Mali sme potom k tomu aj sedenia. Chceli sme ujednotiť systém. Dovtedy to bolo celé komplikované, v niektorých zápasoch sme na to doplácali.

Ťažké to bolo hlavne z psychického hľadiska. Ja som sa cítil dobre, ale keď sa klubu nedarilo, nebolo to ideálne. V polovici sezóny bolo cítiť, že niektorí chalani čakajú na záver sezóny, lebo to nezvládali psychicky.

Ty si patril medzi lídrov. Aké to bolo pre teba usmerňovať mladších?

"To bol hlavný dôvod, prečo ma tam brali. Vedeli, že som skúsený a chcem vyhrávať. Snažil som sa pomáhať mladším. Niekedy je to však frustrujúce, keď sa snažíte byť lídrom, ukazovať mladším čo majú robiť a potom vidíte hráčov, ktorí na to kašlú, že im to stačí, sú doma, hrajú a berú to ako zábavu. Nebol to postoj, že musia niečo odovzdať pre klub alebo si vážiť, že hrajú najvyššiu súťaž. Museli zasahovať aj tréneri.

My sme mali ku koncu sezóny rozhovory s mladšími hráčmi a aj trénerom. Práve kouč mal byť prísny, vládnuť tvrdou rukou. Tréner potom zvýšil hlas, niektorí hráči sa cukli, začali makať a vyhrávali sme. Mne tá voľnosť vyhovovala, lebo som vedel, čo robiť, ale mladším to nemal kto ukázať. Bolo im treba povedať, že toto budeš robiť a hotovo.

Bude teda v rámci akejsi vyrovnanosti platiť, že po horšej sezóne príde lepšia?

Reálne nikto nevie, či tá sezóna bude. Vírus zasahuje celý svet. Nik nevie, kedy sa otvoria hranice, kedy sa budú môcť uskutočniť športové udalosti. Športy budú trpieť najviac, sú odkázané na fanúšikov a bez nich to nejde. Peniaze z práv a televíznych prenosov nedokážu kluby uživiť. Ak to bude takto kritické, tak sezóna možno ani nezačne. Verím však, že sa to stabilizuje a začne sa, ale momentálne je to podľa mňa 50 na 50.

Napriek tomu, vieš kedy by si sa mal hlásiť znova v SaiPe, kde máš platný kontrakt aj na budúcu sezónu?

Termíny máme vydiskutované. Všetky kluby vo Fínsku išli s platmi trochu dole. Dohadovali si to s hráčmi individuálne. Trénovať by sa malo začať najskôr 3. augusta. Dovtedy ale uvidíme, či budú môcť prísť cudzinci. Ja som optimista a verím, že hranice nebudú zavreté tak dlho, lebo to bude mať veľké ekonomické dôsledky nielen pre hokej. Bavil som sa s generálnym manažérom SaiPy a ak sa začne hrať najneskôr v polovici októbra, stihne sa celá základná časť na klasických 60 zápasov. Záležať bude aj na tom, či budú môcť byť na zápasoch fanúšikovia. Tento príjem bude kľúčový pre hokejové kluby.

Zaplatia vám celú sezónu?

My sme mali prisľúbené peniaze ešte skôr ako sa liga ukončila. 59. zápas základnej časti sme už hrali bez divákov. GM nás už vtedy uisťoval, že nech sa stane čokoľvek, tak sezónu 2019/20 nám doplatia celú. Tak to aj je. Zajtra dostaneme poslednú aprílovú výplatu. Na budúcu sezónu potrebuje klub spraviť rezervu, trochu sa znížia platy, ale ak po sezóne klub vykáže zisk, tak tie peniaze idú okamžite na platy hráčom.