"Mohlo to byť aj za tri body. Škoda, že sa moja premiéra pred michalovským hľadiskom neskončila plným ziskom. Musím však spomenúť, že už som dlho nezažil takúto atmosféru a už teraz sa teším na ďalší domáci zápas," opisoval svoje pocity po debute na Zemplíne tvrdý obranca Ján Ťavoda. Odchovanec Zvolena sa len pred pár dňami "premenil" z kamzíka na líšku. Bola to výmena za holandského hokejistu Mikea Dalhuisena. Prekvapenie, alebo očakávané?

"S Mikeom som sa stihol stretnúť. Do Michaloviec som prišiel pred ranným tréningom a on išiel opačným smerom neskoršie. Obaja sme boli z toho prekvapení, pretože sa naša výmena upiekla asi za hodinu. Nič sa však nestalo. Dukla je kvalitný klub a vedel som, že nejdem do tímu, ktorý nemá ciele. Mojou úlohou je prispieť k ich splneniu," pokračoval. Nováčik v porovnaní s ostrieľaným ligistom má iné starosti. Kým si pod Tatrami užíval hornú časť tabuľky, v najvýchodnejšom klube ho ešte len čaká poriadny boj o tieto priečky. "Pre mňa je to forma motivácie. Dostať sa do šestky znamená pokoj, keďže sa to ako keby uzavrie. V súčasnosti nie je panika na mieste. V hre je dosť bodov a urobíme všetko pre to, aby sme nejakého konkurenta vytlačili z týchto miest," vyslal signál ostatným súperom robustný Ťavoda. Ten mal v Poprade zaužívaný svoj tzv. rituál. Pri nástupe na modrú čiaru hrala na štadióne skladba od ACDC Thunderstruck a súperov vítal tancom. V Michalovciach mu to zatiaľ nezahrali. Môže byť to byť recept na domáce víťazstvá?

"Môže, ale nemusí to byť táto skupina. Rád si zatancujem na niečo iné, prípadne zahrám na gitare. Uvidíme. Možno sa dohodnem s ľuďmi, ktorí majú na starosti hudbu a aj tu zavediem nejaký rituál. Nie je totiž dobre prenášať ich z klubu do klubu," zasmial sa na záver debaty Ján Ťavoda.