Ako ste sa dostali do projektu UTB Zlín?

„Tým, že sa UTB vracia na scénu, tak začíname prakticky od nuly. Ja som bol oslovený prvýkrát už niekoľko mesiacov dozadu, kedy sa ešte nevedelo, akým spôsobom to bude prebiehať a ako to bude vedené. Prebehlo niekoľko jednaní aj na diplomatickom poli. Začíname od nuly, postupne sa učíme a budeme sa snažiť zlepšovať. Pre mňa je to výzva. Je to niečo iné, keďže táto univerzitná súťaž sa trénuje inak. Budeme pracovať a uvidíme.“

Aké sú ambície v tejto sezóne?

„Cieľ je taký, aby chalani chodili na tréningy radi a aby ich to bavilo. Snažíme sa pracovať tak, aby hráči netrpeli v škole a spojenie medzi vzdelaním a hokejom fungovalo. To je hlavný cieľ. Prvý rok sa musíme učiť a nájsť správny smer, ktorým sa môže ísť v budúcnosti.“

Vy ste sa na trénerskú dráhu vydali už niekoľko rokov dozadu. Aké to je pri porovnaní s hráčskou kariérou?

„Vždy je to iné. Pri hráčoch je to jednoduchšie, snažia sa hrať najlepšie ako vedia. Tréner musí určovať taktiku a postaviť ju okolo hráčov, akých má k dispozícii. Práca je náročnejšia v tom zmysle, že musíte všetko okolo zápasov chystať, analyzovať stretnutia a tak ďalej. Je to postupná práca. Pre mňa osobne je v UTB Zlín novou výzvou a skúsenosťou každý tréning či zápas.“

Rešpektujú vás hráči ako trénera o niečo viac, keď vedia, čo všetko ste počas kariéry dokázali?

„Zatiaľ poslúchajú, vnímajú, čo od nich chcem, takže asi áno. Vyzerajú, že majú záujem a chcú hrať. Spoločne s tým študovať. Rešpekt voči mne ako trénerovi tam určite je. Vždy je to však o spolupráci a komunikácii medzi trénerom a hráčmi. Ak komunikujeme a hráči chápu, čo od nich chcem, tak k problémom nedochádza.“

Zo začiatku ste boli trénerom brankárov. Lákalo vás stať sa hlavný koučom?

„Zo začiatku som bol pri brankároch a následne som prešiel do pozície hlavného trénera v dorasteneckých a juniorských tímoch. Robil som veľa s mládežou. Prešiel som si celým trénerským rebríčkom. Pre mňa každé jedno pôsobisko v pozícii trénera bolo niečo, čo človek postupom času zúročuje.“

Rozmýšľali ste nad trénerstvom už počas hráčskej kariéry?

„Najskôr som nad tým neuvažoval, nemal som to v úmysle. Postupom času som sa však vrátil k hokeju a zistil som, že to viem, keďže sa v hokeji pohybujem od malička. Uvedomil som si, čo všetko je potrebné deti naučiť. Sú to veci, ktoré sme my v našej generácii brali ako automatické, napríklad pohyb na ľade, korčuľovanie či všeobecnú obratnosť. Teraz tréneri zisťujú, že to mladým chýba a treba ich v tom nasmerovať.“