10. Hodnota Stanley Cupu?

V minulosti mal Stanley Cup hodnotu 48,67 dolárov. V dnešnej dobe nevedia ani odborníci odhadnúť jeho cenu a aj preto je Stanley Cup v súčasnosti najslávnejšia a najzaujímavejšie trofej, akú môže hokejista vyhrať.

9. Bill Coutu a “doživotie“

Každý rok sa stane v NHL nejaká udalosť, ktorá donúti ligu a jej komisiu, udeliť hráčom trest v podobe zákazu štartu na pár stretnutí. V roku 1927 sa ale počas finále udialo niečo úplne iné. V spomínanom finále sa Bill Coutu rozhodol udrieť rozhodcu a ihneď sa rozbehol na ďalšieho. Našťastie bol odtiahnutý do šatne a NHL mu udelila doživotný zákaz hrania v NHL + pokutu 100 dolárov. Pri dnešných platoch hokejistov by táto suma bola určite vyššia.

8. Sedem hráčov na ľade? Úplne normálne

Nielen NHL ale celkovo hokej mal trochu inú podobu ako dnes. Dnešný systém hry vraví, že v poli má byť jeden brankár a päť hráčov. Čo sa ale stane, ak vstúpi na ľad siedmy člen tímu? Áno, tím dostane dvojminútový trest pre príliš veľa hráčov na ľadovej ploche. Od začiatku NHL do 2. marca 1922 však na ľade mohol byť brankár a až šestica hráčov. Posledný zápas, ktorý sa odohral so siedmimi hráčmi v poli sa odohral medzi tímami Toronto St. Patricks a Vancouverom Millionaires. Toronto v tomto zápase zvíťazilo 6:0.

7. Otec a syn s rovnakou trofejou

V roku 1991 sa podarilo Brettovi Hullovi získať Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča, keď v jednej sezóne dosiahol neskutočných 131 bodov. Jeho otec Bobby túto trofej získal v rokoch 1965 a 1966 a stali sa tak prvou dvojicou spomedzi otcov a synov, ktorí túto trofej získali. Kto vie, či sa to v dnešnej dobe ešte niekomu podarí.

6. Barilkyho smrť a prekliate javorových listov?

Toronto má na svojom konte už trinásť Stanley Cupov. Jeden z nich vyhrali v roku 1951, keď vo finálovej sérii o ich triumfe rozhodol Bill Barilko. Počas nasledujúceho leta však Bill tragicky zahynul pri páde lietadla a jeho telo sa našlo až v roku 1962. Čo je ale viac zaujímavé, že Toronto získalo svoj ďalší Stanley Cup práve v nasledujúcej sezóne po nájdení Barilkyho tela.

5. Hráč roka a potom nováčik roka? Prečo nie!

Montreal Canadiens v závere sezóny 1970/1971 potrebovali vyriešiť brankársky otáznik. Nakoniec sa rozhodli že z farmy povolajú Kena Drydena. Ten v základnej časti stihol odchytať 6 zápasov a neskôr v play-off doviedol Montréal až k najslávnejšej trofeji. Po tomto triumfe mu bola udelená Conn Smyth Trophy pre najlepšieho hráča play-off. Keďže ale v základnej časti neodchytal minimálne 25 súťažných zápasov, v nasledujúcej sezóne bol označovaný ako nováčik. Po štatistikách 39 výhier, 5 remíz a 15 prehier bol zvolený ako nováčik roka.

4. Draft bez existujúceho hráča?

Túto otázku si kládla väčšina odborníkov po drafte v roku 1974. Generálny manažér Buffala Sabres sa rozhodol svoju voľbu zo 183. miesta ponúknuť hráčovi Tokya Katasas, odkiaľ si vybral Tara Tsujimota. Na tom by ale nebolo nič divné, keby tento hráč existoval. V skutočnosti takýto hráč nikdy nepôsobil na úrovni profesionálneho hokeja a kto vie, či vôbec existuje človek s takýmto menom. Čo viedlo k tomu, aby GM Buffala urobil tento krok, nikto netuší.

3. Výhra 4:0 v piatich zápasoch

Počas finálovej série v roku 1988 medzi Edmontonom a Bostonom sa udiala naozaj netradičná vec. Počas štvrtého zápasu v Bostone za stavu 3:3 v aréne vypadol prúd a náhradný zápas sa odohral v Edmontone. Výsledok štvrtého zápasu bol anulovaný. Domáci piaty zápas Edmonton zvládol a ovládol tak celú NHL, keď v piatich zápasoch porazil Boston 4:0 na zápasy. Divné, ale pravdivé.

2. Roger Neilson, tréner, ktorý mal všetko preštudované

Roger Neilson v zápase, keď jeho tím vyhrával o gól a hral oslabenie tesne pred koncom o dvoch hráčov, prišiel na hotovú genialitu. Každých desať sekúnd posielal na ľad štvrtého hráča, ktorý tak prerušil hru, znervózňoval súpera, nedovolil im dostať sa do výraznejšej situácie a hoci bol zakaždým štvrtý hráč vylúčený, tento spôsob bol účinný a Rogerovo mužstvo zápas dotiahlo do víťazného konca. Po tomto zápase však NHL prijala pravidlo, v ktorom sa vraví, že ak mužstvo bude mať dve tresty po sebe označeným ako “príliš veľa hráčov na ľadovej ploche“, nasleduje proti danému mužstvo trestné strieľanie.

Ako druhú chybu v pravidlách našiel Roger pri ďalšom študovaní a hľadaní spôsobov, ako porušiť pravidlá a nebyť potrestaný. Keď jeho tím prehrával o gól, odvolal brankár. Ale len brankára. Brankárovi prikázal, aby svoju hokejku nechal položenú pozdĺž bránkovej čiary a neumožnil tak hráčom streliť gól naprieč celému ihrisku. Približne od tejto doby sa používa už tzv. technický gól, ktorý platí aj do dnes.

Do sezóny 1931/32 neexistovali žiadne pravidlo, ktoré by jasne kázalo, že tím môže mať v bráne počas zápasu len jedného brankára. Je jedno šťastie, že v tomto období ešte netrénoval Roger Neilson, ten by toho určite využil.

1. Prihrávky medzi útočníkmi? Nemysliteľné!

V dnešnej dobe si nevieme predstaviť hokej, v ktorom by si medzi sebou útočníci neprihrávali. V minulosti ale až do roku 1927/1928 platilo pravidlo, ktoré vravelo, že útočníci si medzi sebou nemôžu vôbec prihrávať. Po tejto sezóne NHL povolila medzi útočníkmi aspoň v obrannom a strednom pásme, ale v útočnom boli prihrávky stále zakázané. O rok neskôr bola opäť zmena pravidiel a útočníci si už mohli prihrať aspoň zo stredného pásme do útočného, avšak v útočnom už opäť mohli prihrať len obrancom, ale to skúsiť sami na brankára. Až v sezóne 1929/1930 boli prihrávky povolené medzi útočníkmi všade, aj v útočnom pásme, čo malo viesť k zvýšeniu počtu gólov, ktoré v zápase padnú. Naozaj divné pravidlá, ktoré by v dnešnej dobe od hokeja odradilo asi množstvo fanúšikov a hokejistov.

V NHL a v hokeji sa celkovo stáva mnoho prípadov, ktoré sa zapíšu do histórie. Je ich veľa a ešte viac ich naďalej bude vznikať. Tešme sa spolu že v súčasnosti nie sú žiadne divné pravidlá o prihrávkach a užívajme si najkrajšiu hru na svete, ktorou je hokej.