Len málokomu z nás hovorí niečo meno Antonín Máša-Balík. Práve tento neúnavný chlapík, ktorému učarovala dnes najrýchlejšia kolektívna hra, sa pričinil o vznik klubu hokeja na území Bratislavy. Hokejový odbor pri 1.ČsŠK Bratislava v decembri 1924 odohral prvý duel podľa kanadských pravidiel s Wienerom EV. Slovan oslavuje jubileum a najkrajším darčekom k okrúhlemu výročiu by bol postup do play-off.

Kto vysoko lieta, nízko padá

Slovan a jeho zoznam úspechov je naozaj veľký: 8x bol majstrom Slovenska, v sezóne 1978-79 získal federálny titul, ba čo viac, ako jediný klub na svete sa môže pýšiť tromi titulmi v rade na najstaršom turnaji v Európe, Spengler cupe.

Keď sa však svetová špička začala rozširovať, tak „belasí“ v hokejovej Európe prestali mútiť vodu. Prelomom mal byť vstup do Kontinentálnej hokejovej ligy, kde sa chceli Bratislavčania pasovať s najlepšími. V prvej, nováčikovskej sezóne 2012/2013, sa im to zdarne darilo. Konečné trináste miesto neskúseného družstva bolo prísľubom do budúcna.

Minulú sezónu hráči zo Slovnaft arény začínali s vervou. „Chceme do play-off,“ svorne uisťovali svojich verných. No keď hrdý bratislavský orol padol tvrdo na zobák a márne takmer celú sezónu sliedil za ôsmym miestom, museli nastať zmeny. Slabé výkony hráčov, nespokojnosť fanúšikov, meškajúce výplaty a konečné 21. miesto spôsobilo prievan v kabíne Slovana.

Vítaný prievan

Začali padať hlavy. Na prestupovom trhu bol Slovan veľmi aktívny. Potreboval posilniť na všetkých postoch. Dovolím si povedať, že vedenie „belasých“ urobilo kus dobrej roboty. Zbavilo sa starnúceho Škoulu, nepresvedčivého Kopřivu, permanentne krúžiaceho Kukumberga, srdciara Radivojeviča, ktorého výkony boli, bohužiaľ, naozaj srdcervúce, ale aj Mikúšovcov a šikovného Miklíka. K tomu všetkému sa pridali aj odchod legendy Miroslava Šatana a „skusy“ Marka Daňa za more.

Odchádzajúcich hráčov nahradili zvučné mená. Navrátilec Netík, skúsený švédsky gólman Backlund, slovinské rýchliky Tičar a Jeglič, kanadské posily White, Murley a Foster či reprezentanti slovenského dvojkríža Surový, Nagy, Baranka a Starosta.

Prípravné duely však potvrdili, že kvalitné individuality ešte nerobia kvalitný tím. Víťazstvá nad Banskou Bystricou, Košicami či moskovským CSKA sa cenia. No vlažné výkony proti českým družstvám Komety Brno a Vítkovíc a „tenisový kanár“ proti Minsku, vyryli ďalšie vrásky na čele trénerského dua Čada-Országh.

Slabosťami v minulej sezóne a prípravných dueloch pred tou nadchádzajúcou, boli zakončenie a chyby v obrane. Tých sa HC Slovan Bratislava musí vyvarovať, inak dôležité body v naháňačke za play-off poputujú do kabíny súperov.

Doladiť presilovky, upokojiť hru

Backlund má priniesť pokoj a istotu do bránkoviska. Všetci však vieme, čo švédsky brankár vyviedol v predĺžení generálky s Vítkovicami. Čada po spomínanom zápase povedal, že ešte stále nerozhodol o tom, kto bude chytať v dueli s Medvesčakom Záhreb 4. septembra v Bratislave. Myslím si, že nevyrovnanosť Janusových výkonov z minulých sezón katapultuje Backlunda medzi tri žrde.

Kurtis Foster je zrejme najznámejším menom, ktoré diváci v Slovnaft aréne uvidia na drese svojich milovaných. Spolu s Barankom, Sersenom a Starostom by mali byť piliermi obrany. „Chyby vzadu nám uberajú sily do útočenia,“ nechal sa počuť útočník Michal Vondrka. Práve individuálne chyby rozhodli a ešte rozhodnú veľa zápasov „belasých.“ Apropo...„Nepremieňame obrovské šance, čo nás stojí víťazstvo,“ vracia úder menovec z obrany Sersen.

Nech už rozhodne čokoľvek, či istota v bráne, rozvaha v defenzíve alebo hlad po góloch. Slovan musí postúpiť do play-off. Káder na to má, treba však doladiť viacero vecí. Fanúšikovia Slovana si iste želajú, aby Zimný štadión Ondreja Nepelu opäť zažil záverečné boje o Gagarinov pohár. Bol by to krásny dar k 90-temu výročiu a hojivá náplasť za zbabranú sezónu 2013/2014.