Po prvý raz obliekol reprezentačný dres 20. októbra 1957 v Štockholme proti Švédsku, kde sme vyhrali 5:3 a 30. marca 1969 v Štokholme proti Švédsku si ho naposledy vyzliekol s označením kapitána pri prehra 0:1.

Jožko bol symbol bojovnosti, schopnosti strhnúť celý kolektív svojho klubového celku i reprezentačného mužstva k obetavému výkonu, neobyčajnej schopnosti pri hre myslieť a vidieť.

Predtým ako vstúpil do radov Slovana Bratislava hrával tenis. Ako 18-ročný vyhral tenisový turnaj Pardubickej juniorky. Odohral za tenisový Slovan, aj niekoľko ligových zápasov. Začínal s hokejom v klube Sokol NV Bratislava (predchodca Slovana Bratislava), medzi seniormi debutoval v roku 1955, v rokoch 1957-59 hrával v Dukle Jihlave v rámci povinnej vojenskej služby. Vrátil sa do Slovana, kde zotrval do roku 1969. V česko-slovenskej najvyššej súťaži odohral počas 14-tich sezón 332 zápasov a dal 298 gólov. V roku 1961 sa stal kráľom strelcov ligovej súťaže. Bohužiaľ za jeho kariéru nezískal ani raz ligový titul, pretože Česko-slovenskú ligu ovládala Dukla Jihlava a Kometa Brno.

V reprezentácii odohral 134 stretnutí a vsietil v nich 82 gólov. Do posledných týždňov bol najlepší strelec Slovenska no prekonal ho Miro Šatan. Jožko je držiteľom strieborných medailí zo ZOH 1968 a z MS 1965, 1966 a 1968 a bronzových medailí zo ZOH 1964 a z MS 1959, 1964 a 1969.

Jožko bol kapitánom mužstva pri pamätných víťazstvách nad Ruskom 2:0 a 4:3 v roku 1969 na MS v Štokholme. Po týchto víťazstvách vyšlo do ulíc pol milióna fanúšikov. Naši bronzový medailisti boli oslavovaný ako národný hrdinovia. Golonková fotografia ako leží na bruchu a búcha po ľade obletela celý svet.

Spomienka na dvojzápas ČSSR - ZSSR