Pred finále 81. MS v Kolíne do nej slávnostne uviedli bývalých slávnych útočníkov Joea Sakica, Teemu Selänneho, Saka Koiva a obrancu Uweho Kruppa. Do elitnej spoločnosti pribudli aj niekdajšia skvelá americká hokejistka Angela Ruggierová a Rakúšan Dieter Kalt v kategórii budovateľov. Cenu Richarda "Bibiho" Torrianiho pre hokejistu z krajiny mimo svetovej špičky získal Škót Tony Hand. Cenu Paula Loicqa, nazvanú podľa prvého prezidenta IIHF, si počas slávnostného ceremoniálu prevzal bývalý hráč, tréner a v súčasnosti francúzsky hokejový funkcionár Patrick Francheterre.

Sakic vstúpil do Siene slávy IIHF osem rokov po ukončení hráčskej kariéry a päť rokov po tom, ako ho prijali do Siene slávy NHL v Toronte. V roku 2002 patril medzi trojicu prvých Kanaďanov, ktorí sa dostali do elitného Triple Gold Clubu. V ňom sú združení hráči, ktorí počas svojej kariéry získali Stanleyho pohár, titul majstra sveta i olympijské zlato. "Bolo mi vždy cťou, keď som mohol hrať za svoju krajinu. Nič sa nevyrovná tomu, keď som mohol nastúpiť na majstrovstvách sveta, zimných olympijských hrách či Svetovom pohári. Mal som šťastie, že som mohol hrať po boku skvelých hráčov a učiť sa od nich," vyznal sa Sakic, ktorý Kanade pomohol vyhrať MS v roku 1994 a olympijské zlato v Salt Lake City 2002. Kariéru v NHL spojil s Coloradom Avalanche (pôvodne Quebec Nordiques), s ktorým ako kapitán vybojoval tituly v rokoch 1996 a 2001. V klube pracuje aj po ukončení hráčskej činnosti, od roku 2014 zastáva post generálneho manažéra.

Selänne sa počas svojej kariéry predstavil na šiestich ZOH, s Fínskom vybojoval striebro v roku 2006 a bronz v rokoch 1998, 2010 a 2014. So 43 bodmi z 37 zápasov je najproduktívnejší hráč v histórii olympijských turnajov. Jedno striebro a trikrát bronz získal aj na svetových šampionátoch. Triumfu sa dočkal v NHL, kde v roku 2007 pomohol Anaheimu k zisku Stanleyho pohára. Uvedenie do Siene slávy IIHF prirovnal k zápasom v národnom tíme, o ktorých ako malý chlapec vždy sníval. "Je pre mňa česť postaviť sa sem a prevziať tento dres," poukázal Selänne na tradičný zvyk, podľa ktorého ocenené osobnosti preberajú špeciálne reprezentačné dresy so svojím menom. "Ten pocit, čo pre vás znamená obliecť si dres a hrať za národné mužstvo, sa nedá ani popísať. Som veľmi vďačný," uviedol pre web IIHF bývalý hokejový elegán s prezývkou "fínsky blesk".

Aktívnu činnosť ukončil v roku 2014 rovnako ako jeho krajan Saku Koivu, ktorý počas kariéry v NHL vyhral boj proti rakovine. Majster sveta 1995 a majiteľ ďalších siedmich medailí z MS a ZOH bol dlhoročným kapitánom Montrealu, ďalších päť sezón v NHL odohral za Anaheim.

Do Siene slávy vstúpil aj Krupp, prvý Nemec, ktorý zdvihol nad hlavu Stanleyho pohár. Stalo sa tak v sezóne 1995/1996 po boku Sakica v drese Colorada, v roku 2002 triumfoval aj s Detroitom. Po ukončení hráčskej kariéry viedol nemecký národný tím, aktuálne pôsobí v klube Eisbären Berlín. "Je to veľké privilégium," uviedol po prijatí do Siene slávy niekdajší nemecký reprezentant.

Bývalá americká reprezentantka Ruggierová je olympijská šampiónka z Nagana a štvornásobná majsterka sveta. Ako jediná sa na ceremoniáli osobne nezúčastnila a cenu za ňu prevzal brat. Ruggierová sa ospravedlnila pre úmrtie v rodine.

Kalt má za sebou kariéru hráča, rozhodcu, trénera a bol takisto 10 rokov šéf národného hokejového zväzu. Hand odohral za Veľkú Britániu 21 svetových šampionátov rôznych úrovní a vekových kategórií.

Do Siene slávy IIHF uviedli v minulosti aj Slovákov Vladimíra Dzurillu (1998), Jozefa Golonku (1998), Jána Staršieho (1999), Petra Šťastného (2000), Ladislava Horského (2004), Ladislava Trojáka (2011) a vlani Petra Bondru.