Hokejový svet Hľadať
HokejovýSvet.sk

Martin Belluš: Pri našej bitke sa z Kazacha lialo ako na zabíjačke a on pokračoval

Martin Belluš patrí medzi najlepších slovenských bitkárov. Ako sa dostal k tejto pozícii, kto ho trénuje a akú najlepšiu pasovačku zažil počas svojej kariéry sa dozviete v zaujímavom rozhovore, ktorý sme spravili v spolupráci so stránkou svetmma.sk.
Zdroj: TASR
Zdieľajte:

Čo ťa priviedlo k hokejovej kariére?

Už ako malý som hokej stále hrával s mojim strýkom, ktorý je odo mňa len o 5 rokov starší. Zapáčilo sa mi to a chcel som proste ísť na tréning. Na ten ma potom zobral otec, aby som si to vyskúšal.

V mládežníckych tímoch Spišskej Novej Vsi si patril medzi najproduktívnejších hráčov. Mohol by si opísať túto etapu života?

Bolo to pekné obdobie, keďže som bol stále jeden z lídrov a patril som medzi najlepších.

Potom si prešiel ku seniorom a nastala zmena, keď si až tak nebodoval. Čo sa udialo?

Tak ten skok k seniorskému hokeju je predsa ťažší. Zrazu prídete k seniorom, kde je hokej silnejší, rýchlejší a už nie ste tým lídrom, ale máte iné úlohy a samozrejme menší čas na ľade ukázať sa. Je to hlavne o tom zapadnúť, prispôsobiť sa tomu a naučiť sa poriadne plniť systém bez nejakých detských chýb, ktoré sme v mládežníckych kategóriách robili mnoho.

Aký bol tvoj prestup do extraligového Popradu?

Prestup bol ťažký, keďže som nebol domáci. Musel som si vybojovať miesto v tíme a ukázať, že tam patrím, aj keď som bol mladý a ´cezpoľný´ hráč. Predsalen extraliga už nie je žiadna juniorka. Stále som sa snažil hrať svoju hru a ukázať, čo vo mne je.

Kedy si zistil, že práve hra do tela je to, čo sa bude niesť tvojou kariérou?

Tak keďže mám na to fyzické predpoklady a nepatril som automaticky k lídrom, tak som pochopil, že musím hrať viac do tela, ak sa chcem ukázať a vybojovať si viac priestoru na ľade. Nie každý hráč hrá rád do tela a dohráva súboje. Takýto hráči sú pre súperov veľmi nepríjemní.

Pôsobil si aj v zámorí. Mal si aj tam podobné úlohy ako doma, teda byť tvrdým hokejistom?

V zámorí sú známi tým, že majú na každú jednu pozíciu vytipovaného hráča, ktorý musí plniť tie úlohy, ktoré sa od neho vyžadujú. Tam som mal v tíme prvýkrát iba takúto úlohu a mal som sa na to sústrediť čo najviac, aby som bol prospešný pre tím.

Nedávno si sa v jednom z rozhovorov posťažoval, že tvoje vylúčenie do konca zápasu bolo smiešne. Myslíš si, že sa u nás posudzuje prísne? Ako by si to porovnal so zámorím?

Je to smiešne. Rozhodcovia to u nás nezvládajú a niektoré pravidla sú príliš prísne ohodnotené. Zbytočne sa tým kazí cela liga, keďže hráč niekedy pre nič za nič nedohrá zápas. So zámorím sa to nedá ani porovnať, tam bol hokej úplne iný a samozrejme za všetko boli miernejšie tresty.

Si známi tým, že nemáš problém zhodiť rukavice a pobiť sa. Kedy si zistil, že máš nadanie pre takýto aspekt hokeja?

Áno, nerobí mi to problém. Celý život som bol taký typ hráča, ktorý sa toho nebál a stále som si zastal spoluhráčov, keď sa niečo na ľade zomlelo.

Sú bitky v hokeji spestrenie pre divákov, taktický ťah, alebo to len tak samo príde, že ´naštval si ma, dostaneš príučku´?

V zámorí to berú úplne inak ako u nás, tam je to o tom spestrení a taktickom ťahu. Keď mužstvo prehráva a niekto z hráčov chce tím nabudiť tak sa pobije, aby naštartoval tím k lepšiemu výkonu. Prípadne sa bitkári dohodnú a pobijú sa len preto, aby mali aj diváci z toho zábavu, ak niekto nespraví nejaký zákerný faul. Zatiaľ čo u nás je to väčšinou o tom, že niekto niekoho ´naserie´.

Momentálne pôsobíš v extraligovej Banskej Bystrici. Aj keď nie si Bystričan, cítiš rivalitu medzi vašim tímom a Zvolenom, prípadne inými tímami v extralige? Povieš si pred zápasom, že im to ´osladíš´?

Samozrejme cítim, lebo derby sa berie vážnejšie a je tam väčšia rivalita aj medzi fanúšikmi. Ak hrá súper zákerne, alebo ma niekto naštve, tak samozrejme, že si to poviem a snažím sa byť nepríjemný.

Svoju prípravu presúvaš aj do známeho levočského Pit Gymu, ktorý sa venuje primárne MMA. Aké je to spolupracovať s hlavným trénerom Dávidom Kedžuchom?

Je to super. Fighteri sú podľa mňa najvýkonnejší športovci a je to podľa mňa celkovo najťažší šport na svete. Je super sledovať Dávida ako robí všetko na 100% a ako je do toho zažratý. Ťahá ma jeho výkonmi stále hore, keďže robí všetko so mnou a stále ma povzbudzuje a motivuje, aby som nepoľavoval a dal do toho všetko.

Trénuješ tam aj niektoré prvky z MMA, alebo sa venuješ iba hokejovým veciam?

Samozrejme, že trénujem! Dávid vie, že ma všetky veci ohľadom boja bavia, takže v každom tréningu máme buď vsunuté nejaké prvky boja, či už lapy, sparing, zápasenie, alebo si spravíme čisto fighterský tréning.

V čom je iné pobiť sa so súperom na korčuliach? Na čo si musíš dávať pozor?

Je to samozrejme náročné na stabilitu. Predsa len si na korčuliach a musíš si hlavne dávať pozor, aby si nespadol, nešmykol sa. Ďalej musíš vedieť, ako si súpera správne chytiť za dres, poprípade si ho prechytiť, takže to je to najhlavnejšie.

Máš v kariére nejaký pamätný pästiarsky súboj?

Mám jeden z pôsobenia v Kazachstane, keď som pri bitke rozdal súperovi asi 20 uppercutov a on sa cely čas držal na nohách a vôbec nespadol. Pritom sa z neho lialo ako na zabíjačke. Asi mal za sebou niečo odsparované s Golovkinom (profesionálny boxer pozn. red.), keďže ho to nezložilo.

Kto je tvoj hokejový bitkársky vzor?

Momentálne je to Milan Lucic.

Sleduješ aj MMA? Akého bojovníka máš najradšej?

Áno, sledujem hlavne UFC. Stále sa teším, keď sú super zápasy. V nedeľu si nastavím budík na 4:00 ráno a sledujem celý event. Najradšej mám Jona ´Bones´ Jonesa. Škoda, že má teraz dištanc a nemôže zápasiť.

Článok bol publikovaný aj na stránke svetmma.sk:

Prečítajte si aj: Martin Belluš: Fighteri sú podľa mňa najvýkonnejší športovci (rozhovor)
Zdieľajte:
Zdroj informácií: hokejovysvet.sk

Diskusia

Podobné články