Aký je vzťah medzi extraligou a slovenskou reprezentáciou?
Hokejové Slovensko pohlcuje posledných 10 rokov ostrá kritika. Šampionát v Česku v roku 2004 bol na dlhú dobu posledným, kedy sa naša reprezentácia prebojovala do semifinále. Tí z vás, ktorí si tento moment pamätajú, určite nezabudnú na prehru s Američanmi po nájazdoch a slzy Jána Lašáka ktorý zrejme cítil, že jeho ďalšia šanca na medailu z majstrovstiev už nepríde.
Od spomínaného roku sme sa až na šampionát 2012 do poslednej štvorky prebojovať nedokázali. Kritika našej reprezentácie každými majstrovstvami narastala. Jeden veľký problém však stále akoby zostával nepovšimnutý. Tou bola najvyššia hokejová súťaž. Hoci v dnešnej dobe zrejme nikto nepochybuje o tom, že extraliga bola pred 10 rokmi kvalitnejšou, trendom sme sa už nedokázali prispôsobiť ani vtedy.
Strach pozrieť sa pravde do očí?
Zaspomínajme si napríklad na rok 2006. Vychádzajúce rebríčky svetových líg hlásali, že naša extraliga je po NHL, Rusku, Fínsku, Švédsku a Česku šiestou najkvalitnejšou. Mnohí kritici tieto slová spochybňovali a oproti Slovensku vyzdvihovali najmä Švajčiarov, či Nemcov. Slovenskí funkcionári tieto vyjadrenia ale radšej ignorovali a opierali sa o „oficiálne“ štatistiky. Fanúšikom a širokej verejnosti tak viac-menej stačilo vyjadrenie na papieri. Extraliga však išla rok čo rok dole.
Pamätáte sa na veľkú štvorku? HC Slovan, Dukla Trenčín, HC Košice a HKM Zvolen patrili v našej najvyššej lige k absolútnej špičke. Neskôr sme mali však konkurencieschopné tímy už len dva - jeden z Bratislavy, druhý z východnej metropoly. O tom ako to bolo ďalej, už písať netreba...
Aká liga, taká reprezentácia
Nebudeme si klamať, zaspali sme na vavrínoch. Pritom nejde o žiadnu novú skutočnosť, len neustále omielanú realitu. Švajčiari pracovali a pravdou je, že im nešlo iba o výsledky na každoročných šampionátoch, ale aj o zdokonalenie svojej najvyššej hokejovej ligy. Veľkým dôkazom kvality švajčiarskej súťaže bolo najmä prvenstvo v úplne prvom ročníku Ligy majstrov v sezóne 2008/09. Vo finále vyhrali ZSC Lions nad ruským zástupcom Metallurgom Magnitogorsk. Slovenským tímom sa vtedy vôbec nedarilo. HC Košice neprešli ani cez kvalifikačné kolo, zatiaľ čo Slovan pohorel v základnej skupine.
Mnohé krajiny majú oproti nám výhodu toho, že sa o svoje najvyššie súťaže skutočne oprierajú. Na rozdiel od nás, veľa reprezentácií dáva šancu hráčom z domácich líg. V konečnom dôsledku tak dokážu svoju hlavnú súťaž lepšie spropagovať a dokázať, že sila hráčov z týchto tímov je konkurencieschopná svetu.
Propagácia, propagácia a ešte raz propagácia
Na Slovensku nám v poslednej dobe začal rásť nový trend. Do reprezentácie pozývame radšej Slovákov hrajúcich v zahraničných ligách. Mnoho z nich však často nie je považovaných za ťahúnov svojho tímu, naopak patria medzi priemer. Ak však dostanú pozvánku oni, zavolať treba aj našich vyčnievajúcich extraligistov. Kvalita hráčov môže byť v tomto prípade veľmi podobná. My však musíme myslieť aj na propagáciu našej súťaže vo svete.
Vzájomná výpomoc
Slovenskí hokejisti hrajúci za morom, či v bližšom zahraničí údajne strácajú motiváciu reprezentovať na svetových šampionátoch. Síce sa fanúšikovia búria, že „ako je to možné“, naša mentalita však nepustí a je iná ako tá kanadská, či ruská.
Slovíčko „srdciar“ je občas veľmi preceňovaným a keď sa Slovák rozhoduje, či ísť alebo neísť reprezentovať, pri hrozbe nezískania budúcoročného angažmánu, je to zložité. Aj z tohto dôvodu by sa však mali viac zamestnávať práve hráči, ktorí pôsobia doma. O motivácii nemusí byť reč. Okrem iného sú to práve oni, ktorí vedia skúsenosť z reprezentácie doviesť späť do extraligy. Veď práve tá je skutočným odrazom hokejovej vyspelosti našej krajiny.
Slovenská reprezentácia by si tak mala s extraligou navzájom pomáhať. Veríme, že spomínaný jav čoskoro nastane a tieto dva pojmy budú v diskusiách skôr spájané ako selektované.