So Slovinskom ste opäť postúpili na Olympiádu, aké to boli pocity?

Bolo to opäť výborne. Je to veľmi veľká vec pre Slovinsko. Už druhýkrát ideme na Olympiádiu. Je to pre nás, ako napríklad pre Slovensko, keby vyhralo MS. Pre mňa to bolo náročné obdobie, hral som veľa zápasov predtým a aj potom. Ale teraz už som oddýchnutý.

Stihli ste to aj osláviť?

Ešte sme neoslavovali. Po zápase sme už o druhej ráno leteli. Čiže len v šatni sme trochu oslavovali, ale už sme dohodnutí, že po sezóne to ideme osláviť, niekam na piknik.

V Pjončangu sa stretnete opäť so Slovenskom, už ste sa burcovali s chlapcami v šatni?

(smiech) Áno, už áno. Bude presne taká istá skupina ako v Soči a dúfam, že môžeme ešte raz prekvapiť jeden tím a postúpiť do štvrťfinále. My máme tú výhodu, že nie je na nás vyvíjaný žiaden tlak.

Odišiel vám kamarát a vaša dvojička Rok Tičar, aké je to bez neho?

Je to trochu inak, máme však veľa dobrých hráčov. Hrám s Vencom, už od začiatku, a myslím, že je medzi nami dobrá chémia a dúfam, že teraz budeme vyhrávať.

Nemali ste žiadne iné ponuky?

Rozprával som sa s Jekaterinburgu, ale napokon z toho nič nebolo. Cítim sa tu dobre, je tu výborný tím, organizácia, fanúšikovia aj štát, som tu spokojný.