Pred dvomi týždňami si sa stal majstrom sveta do 20 rokov v hokejbale. Vážiš si tento úspech rovnako ako tie hokejové?

Samozrejme. Každý úspech si treba vážiť rovnako. Ja si to vážim o to viac, že som to mohol dokázať s takou skvelou partiou ľudí. Či už ide o trénerov, lekárov, manažérov alebo samotných hráčov. Všetci sme boli skvelý kolektív, o čom svedčí zisk troch zlatých medailí.

Ako dlho sa venuješ hokejbalu a kto ťa k nemu priviedol?

Hokejbal bol môj prvý šport. Začal som s ním skôr ako s hokejom a priviedli ma k nemu rodičia rovnako ako aj k hokeju.

Považuješ hokejbal za náročnejší šport ako hokej?

Toto by som neporovnával. Oba športy sú niečim výnimočné. Hokej je rýchlejší, hokejbal zase bolestivejší. hráči majú menej chráničov a preto sú súboje bolestivejšie.

Na majstrovstvách sveta ste neprehrali ani jeden zápas. Čomu pripisuješ tento obrovský úspech?

Nehrali sme na žiadneho jednotlivca, práve naopak. Prezentovali sme sa tímovou hrou. Od začiatku až dokonca sme držali spolu na ihrisku aj mimo neho a to bol základ nášho úspechu.

Čo povieš na atmosféru na majstrovstvách sveta v hokejbale? Prekvapil ťa počet divákov?

Zo začiatku tam bolo veľmi málo divákov, no postupom času, keď sa ľudia dozvedeli, že, máme šancu na finále, začal počet divákov narastať. Na finálovom zápase sa zišiel solidný počet divákov. My sme si finálovú atmosféru naozaj užili, čo bolo vidieť aj na výsledku.

Minulú sezónu si začal v bratislavskom Slovane. V priebehu sezóny si sa však rozhodol pre hosťovanie v Nitre, hodnotíš to s odstupom času ako pozitívny krok?

Nič iné som urobiť nemohol. Nitra hrala play off a ja som chcel hrať. Za Slovan som odohral len pár zápasov. Nedostal som toľko priestoru na ľade, ako som čakal. Chcel som ísť niekde, kde by som sa mohol rozohrať. Preto som veľmi rád, že som dostal šancu v Nitre. Tréner aj chalani ma prijali vynikajúco, rýchlo som zapadol. Navyše sme dosiahli obrovský úspech, takže to hodnotím ako správny krok.

V Nitre si hral s mnohými skúsenými a kvalitnými hráčmi. S ktorým z nich sa ti hralo najlepšie?

Väčšinu času som mal centra Lelkeša. Obaja sme si pomáhali. Striedal sa k nám Bajtek s Piačkom. Nakoniec som si zahral aj so Stümpelom. Každý z týchto hráčov mi niečo dal, nazbieral som pri nich veľa skúsenosti. Pôsobenie v Nitre bolo pre mňa obrovským krokom vpred.

Aké sú tvoje ciele pred blížiacou sa sezónou?

Mojim cieľom je udržať sa v KHL a hrávať pravidelne za Slovan. Je to pre mňa česť, lebo je to významný klub, ktorý ako jediný zo Slovenska pôsobí v KHL. Ak sa mi toto podarí, tak by som chcel so Slovanom postúpiť aspoň do play off.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech a sklamanie v doterajšej kariére?

Mojim najväčším úspechom je druhé miesto v extralige mužov, nakoľko dostať sa do finále je veľmi náročné. Sklamanie som zatiaľ nezažil. Všetko, čo sa v mojej kariére stalo beriem pozitívne. Pretože aj prehry ma posúvajú dopredu.

Snom asi každého hokejistu je zámorská NHL. Máš v tejto prestížnej lige obľúbený tím, za ktorý by si chcel v budúcnosti hrávať?

Určite by som raz chcel hrávať v NHL a bolo by mi jedno v akom tíme. Mojim oblúbneným tímom je Washington Capitals, ale radšej by som hrával napríklad v Edmontone alebo nejakom inom klube, kde dávajú veľa priestoru mladým hokejistom.