Najpraktickejším a najvyužívanejším miestom na hranie hokeja bola, je a aj bude ulica. Nejeden z nás na nej s hokejkou v ruke trávil celé dni. Len čo sa ochladilo a príroda poskytla (najmä skalným fanúšikom hokeja) vytúžený mráz, malí aj veľkí sa presunuli na zamrznuté rybníky a jazerá. Presne takto začínali aj prví (nielen) slovenskí hokejisti. Keď sa k nám v druhej polovici 19. storočia dostala táto zaujímavá kolektívna hra, prvé duely prebiehali práve na prírodne zamrznutých plochách. Popularita ľadového hokeja stúpala raketovým tempom a tak sa na miesto konania zápasov kládli stále vyššie a vyššie nároky. Práve tomu vďačíme za to, že na Slovensku vyrástol prvý zimný štadión.

Prvý hokejový stánok vyrástol v centre našej krajiny, v Banskej Bystrici. Je situovaný čo by kameňom dohodil od rieky Hron. Ľad milujúci Banskobystričania sa už v roku 1889 naplno realizovali. Hranie hokeja a korčuľovanie praktikovali len pár metrov od terajšieho zimného štadióna, kde si vytvorili vlastné provizórne klzisko pomocou vody z Hrona. Pravý, na tú dobu profesionálny hokej sa pod Urpínom začal hrať už okolo roku 1923, až do roku 1966 na umelo vytvorenej ľadovej ploche. Práve spomínaný rok bol prelomový. Ľadová plocha dostala konečne strechu. Drevené lepené dosky držia klenbu štadióna až dodnes, bez porušenia. Zvyšok zimáku však prešiel rekonštrukciou, ktorú spustila nepriazeň počasia.

Ďalším pamätníkom je dnešný Zimný štadión Ondreja Nepelu. Zatiaľ čo rodný stánok ,,baranov“ je najstarším zimným štadiónom, tento bratislavský klenot si taktiež nesie prívlastok ,,prvý“. V roku 1871 sa tu vystavala prvá striekaná ľadová plocha v Bratislave. Ľad zimného štadióna, ktorý je v súčasnej dobe pomenovaný podľa nezabudnuteľného krasokorčuliarskeho mága Ondreja Nepelu, prvýkrát rozryli hokejisti v roku 1940. 21. decembra sa tu odohral prvý oficiálny hokejový zápas, ako inak, ešte stále pod holým nebom. K zastrešeniu došlo o 18 rokov neskôr, pretože štadión hostil majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní. Posledná rekonštrukcia prebehla v roku 2009, vďaka MS 2011, ktoré organizovalo práve Slovensko. Finálna kapacita Slovnaft arény je 10 110 miest.

Domovské hniezdo ,,oceliarov“, aktuálnych majstrov z Košíc, taktiež začínalo ako umelá ľadová plocha. Je dokonca staršia ako tá bratislavská, presne o päť rokov. Nesie meno legendárneho Ladislava Trojáka, ktorý si ako prvý Slovák v česko-slovenskom národnom hokejovom mužstve na krk zavesil medailu majstra sveta. Zastrešenie ľadovej plochy prebehlo na prelome rokov 1963 a 1964, keď sa domácej Dukle Košice podarilo postúpiť do 1. hokejovej ligy. Dôležitý prelom nastal v roku 2006, kedy sa z pôvodného zimného štadióna stala moderná multifunkčná hala známa pod menom Steel aréna. S kapacitou 8 378 miest je jednou z najväčších hál na Slovensku. Slúži nielen na hokejové účely domáceho klubu HC Košice, ale aj na basketbalové zápasy klubu Good Angels Košice, rôzne iné športové a kultúrne podujatia. V roku 2011 spolu so štadiónom Ondreja Nepelu hostila MS v hokeji.

Za zmienku určite stojí aj zimný štadión v Trenčíne. Hala s kapacitou 6 150 miest bola dejiskom viacerých zápasov slovenskej reprezentácie a zároveň centrom jej prípravy. V súčasnosti nesie meno po odchovancovi domácej Dukly Trenčín, Pavlovi Demitrovi.

Takmer všetky spomenuté štadióny prešli rozsiahlou rekonštrukciou. Na Slovensku sa nachádza takmer 59 ľadových plôch a zimných štadiónov. Či už sú to domovské stánky extraligistov, klubov 1. alebo 2. hokejovej ligy, alebo iba rekreačné centrá, dokazuje to, že hokej Slovákov naozaj baví. Na druhej strane musíme podotknúť, že väčšina týchto štadiónov je v dezolátnom stave. Preto je veľmi potešujúce vidieť snahu (nielen) hokejistov o nápravu alebo vybudovanie akýchkoľvek hokejových a tréningových hál pre mládež a verejnosť. Dobrým príkladom je nedávne otvorenie tréningovej hokejovej haly Jána Laca, ktorému sa podarilo pritiahnuť investora na Liptov.