Moskva - najväčšie mesto Európy teda aj Ruska. V 12 miliónovom meste sa nachádza množstvo menšín, je dôležitým dopravným uzlom v krajine. Okrem iného je mesto centrom ruského politického, ekonomického, kultúrneho a vzdelávacieho života. Do mesta plného kultúrnych pamiatok, dejiskom mnohých historických udalostí zavítajú MS od pádu Sovietskeho zväzu prvý krát. Hrať sa bude na VTB Ledovyj dvorec s kapacitou 12 tisíc divákov.

Moskva ako ju nepoznáme

Kremeľ

Moskva sa môže pýšiť mnohými kostolmi a chrámami. Niektoré z nich sa nachádzajú v Kremli, stredovekej pevnosti s vysokými hradbami z pálených tehál, ktoré sú dlhé až 2 kilometre spolu s 20 vežami. Vo vnútri pevnosti sa nachádzajú chrámy s hrobkami ruských cárov. V súčasnosti je moskovský Kremeľ oficiálnym sídlom prezidenta Ruskej federácie.

Vypálená Moskva

Napoleón Bonaparte, generál a politický vodca, ktorý je spätý s Francúzskom, jej revolúciou, či vojnovými výpadmi po celej Európe. Jednu z najkrvavejších vojen viedol práve pred Moskvou v roku 1812. Výsledkom bolo víťazstvo, ktoré je označované ako príliš drahé, pretože obe strany stratili dokopy 80 000 tisíc vojakov. Následne vstúpili Napoleónovi vojaci do Moskvy, ktorú dali Rusi vypáliť. Po mesiaci sa rozhodol Bonaparte o návrat do Francúzska a hlavné mesto Ruska opustil. Ústup z Ruska bol pre francúzsku armádu katastrofou, keď naplno pocítila následky „ruskej zimy“. Armáda, ktorá do Ruska vstupovala s viac ako 400 000 vojakmi, v novembri 1812 prekračovala rieku Berezina v počte menej ako 40 000 mužov. Rusi stratili 150 000 vojakov a stovky tisíc civilistov.

Najhlbšie metro a najvyššia veža

Moskovské metro má 182 staníc a zároveň patrí medzi najhlbšie na svete. Veža Ostankino je najvyššia veža v Európe, má 540.1 metrov a do roku 1975 držala titul najvyššej stavby sveta.

Mesto bohatých

V Moskve žije najviac dolárových bilionárov na svete. Našli by sme ich tu cez 80. O pár menej ich je v americkom meste New York. Hlavné mesto Ruska sa pravidelne zaraďuje na popredné priečky v rebríčkoch, ktoré hodnotia náklady na život. Je jedno z najdrahších miest na svete.

Bojkot olympiády

V roku 1980 sa konali v Moskve letné olympijské hry, ktoré poznačil bojkot aj množstvo dopingu. Bojkot sa konal kvôli invázii Sovietských jednotiek v Afganistáne a zapojilo sa do neho množstvo krajín včetne najväčšieho konkurenta ZSSR v studenej vojne USA. Vtedajší prezident IOC Lord Killanin sa preto rozhodol za účelom zachrániť hry zvolať schôdzu dvoch najvýznamnejších mužov týchto krajín Jimmym Cartrom a Leonidom Brežnevom. Strany sa však nedohodli a bojkot pokračoval. Atléti bojkotujúcich krajín sa však nakoniec hier zúčastnili pod olympijskou vlajkou. Československo na týchto olympijských hrách získalo 14 medailí. Pamätná je asi najviac zlatá medaila, ktorú získalo futbalové družstvo po výhre vo finálovom zápase nad Nemeckou demokratickou republikou.