Kto priviedol Andreasa Štraucha k hokeju a kedy si ho začal vnímať ako dôležitú súčasť tvojho dňa?

K hokeju má priviedol môj otec ako malého chlapca. Skúšali sme aj futbal, ale hokej má tak chytil že už k futbalu neprišlo. Od mala som vnímal tento šport ako niečo, čomu som sa chcel venovať stále každý deň.

V žiackych rokoch si sa rok čo rok objavoval na čelných pozíciách kanadského bodovania, avšak prišiel nešťastný angažmán v Patriote Budapešť. Čo sa tam vlastne udialo a aký to malo dopad na tvoju kariéru?

Ten rok bol veľmi ťažký po každej stránke ... Okrem pár prípravných zápasov som nedohral žiaden ligový a tréningov na ľade som mal tiež málo. Začalo to tým, že ma pobláznil agent s tým, že má pre mňa klub v ruskej juniorskej súťaži MHL, čo bola super možnosť, keďže vtedy hrávali MHL aj ročníky 1990. No nakoniec angažmán v tomto klube padol už v lete ako aj ďalší. Takto to išlo dookola a medzi tým už začali ligy a ja som bol bez klubu. Nakoniec sa nám podarilo vybaviť pôsobenie v Budapešti, kde som prišiel práve keď bola mesačná pauza v lige na prelome decembra a januára. Doteraz neviem kde sa stala chyba, keďže som podpisoval prestupové papiere no hrať som nemohol... Dokonca som šiel na trip s chalanmi do Ruska kde som sa pred zápasom dozvedel že hrať nemôžem a ešte aj dátumovo to vyšlo tak zle, že už bolo po prestupovom období a tak som vlastne cely rok len trénoval .Bol som jednoducho oklamaný Rok na to som sa vrátil do popradskej juniorky. Vplyv na kariéru to malo určite, veľa mi to vzalo čo sa týka tréningov na ľade. Bolo ich málo ale psychicky mi to pomohlo v konečnom dôsledku.

Prebiehajúca sezóna je tvoja tretia, v ktorej dostávaš šancu aj v najvyššej súťaži a prvá v pozícii stáleho člena seniorskej zostavy. Ako sa hráč vnútorne vyrovnáva s tým, že z roka na rok sa vlastne ocitne vo štvrtej formácii s omnoho menším ice tímom?

Týmto si musí prejsť každý. Odrazu nie je hra postavená na vás a vašou úlohou je nedostávať góly, ubrať sily súperovi a sem tam nejaký dať. Neberiem to nijak zle, veď naberám skúsenosti. Tento rok som dostal viac priestoru čo má teší a robím všetko preto, aby som sa zaň odvďačil.

Odkedy som ťa zaregistroval na popradskom ľade, nedalo sa nevšimnúť, že sa doslova vyžívaš v individuálnych akciách a tvoja palicová technika bola vždy o triedu vyššie ako u spoluhráčov. Musí byť radosť teraz trénovať s Arnem Krotákom...

Už odmala sa mi na hokeji páčili práve technické zručnosti hokejistov a vždy keď som videl nejakú, tak som sa ju snažil napodobniť hneď na najbližšom tréningu a veľa som ich videl od mala práve u Arneho ... A trénovať s ním je fakt radosť. Hlavne keď vidíte, čo všetko dokáže.

Patríš medzi hráčov s nízkym počtom trestných minút. Zhodil si vôbec niekedy rukavice?

V juniorských súťažiach pár krát áno, no pri senioroch to ešte neprišlo ale brániť sa tomu určite nebudem, skôr či neskôr to čaká každého. Celkovo mám záľubu v bojových športoch, vždy keď mi to dovolí čas, tak si zájdem zatrénovať do miestneho kickboxerského klubu Je to super doplnkový šport k hokeju.

Váš ročník 1993/94, s ktorými so spoluhráčov z tvojho „detstva“ sa stretávaš momentálne v jednej kabíne?

Z môjho ročníka, čo sme spolu chodievali do školy, som momentálne v tíme len so Štejom Šterbákom, ale aj Ľubo Dinda je môj ročník.

Rapídne sa zmenil aj marketing klubu. Fanúšikovia registrujú vaše návštevy základných škôl, sociálne siete klubu pravidelne prinášajú správy o novinkách z kabíny či rôzne fotky hráčov ale aj sponzorov. Získal tím posily aj do týchto radov?

Je to veľmi príjemná zmena, že sa konečne začal robiť hokej aj na Slovensku marketingovo. Čo sa týka posíl, tak chalani Igor Lacuš a Daniel Laškody stoja za veľa vecami a dobre sa s nimi spolupracuje. Veľmi veľa pozitívnej práce odvedie aj pani Gočová. Im patrí veľká vďaka.

Až na spomínaný angažmán v Budapešti si doterajšiu kariéru strávil na Slovensku. Kam by ťa to v budúcnosti najviac lákalo?

Už odmala sa mi páčila česká extraliga, takže asi tam. Nerozmýšľal som ešte nejako nad tým, kam by som najradšej išiel, samozrejme okrem NHL (smiech).

Vás chalanov zo šatne vidno pravidelne spolu aj mimo tréningov. Asi sa na atmosféru v tíme sťažovať nedá... Partia bola od začiatku sezóny vynikajúca, potom pár chalanov odišlo. Tí určite chýbajú v šatni, spomeniem napríklad Braňa Rapáča, Lukáša Hvilu či Jana Ťavodu ... Ale prišli ďalší chalani, ktorí sú tiež super.

V Poprade je poslednú dobu problém naplniť hľadisko. Máš pre divákov nejakú vetu, ktorou by si prilákal aspoň pár z nich na blížiace sa play off?

No je to pravda, tých ľudí je v Poprade pomenej, čo je škoda lebo keď ich príde v hojnom počte na štadión, je to krásna atmosféra a veľký hluk a každému hráčovi sa hrá takto lepšie a vždy odovzdáme maximum na ľade