Prezraď nám, ako sa Matej Moravčík dostal k hokeju?

U nás v rodine sa nikto aktívne nevenoval hokeju, čiže to bola len čistá náhoda. Keď som mal päť rokov, sledovali sme v televízii s rodičmi hokej a mne sa to zapáčilo. Otec ma teda zobral na ľad a potom prihlásil do prípravky lebo videl, že má to baví.

Keď prišla ponuka z Fínska, prijal si ju okamžite, alebo si váhal?

Ponuku z Fínska som prijal hneď, nemal som nad čím uvažovať, pretože je to pre mňa veľká príležitosť ukázať sa v zahraničí a získať cenné skúsenosti.

Ako sa vo Fínsku zatiaľ cítiš?

Zatiaľ je to tu všetko perfektné. Prístup ľudí ktorí sú okolo hráčov je úplne na inej úrovni. Vyhoveli mi zatiaľ zo všetkým čo som potreboval. Tak isto aj tréningy a zápas boli super a vo vysokom tempe či nasadení. Myslím, že mi to tu dá veľmi veľa do mojej hokejovej kariéry.

Aký je tvoj najväčší hokejový sen?

Tak ako každého hokejistu je sen hrať v NHL, ja nie som tiež výnimka. Ak by sa mi to aj nepodarilo tak cieľom je živiť sa hokejom, lebo to je to, čo ma baví a čo od malička milujem.

Pokiaľ by si si mohol vybrať tím v NHL, za ktorý by si chcel hrať?

Môj obľúbený tím je LA Kings. Od malička sa mi páčilo mužstvo ale aj mesto. Musí to byť úžasné hrať hokej v takom prostredí.

Máš hráča, ktorý je pre teba hokejovým vzorom?

Konkrétneho jedného hráča ako vzor nemám, pretože v dnešnom hokeji je strašne veľa úžasných hokejistov, ktorí sú mi vzorom. Veľkými vzormi sú hráči ako napríklad Hossa a Jágr, ktorí odohrali už neuveriteľne množstvo zápasov v NHL a to si zaslúži veľký rešpekt.

Čo považuješ za prelomový, najkrajší alebo najhorší moment vo svojej doterajšej kariére?

Prelomový bod je podľa mňa teraz tento odchod do zahraničia, pretože je to úplne niečo nové a myslím, že mi to môže zmeniť kariéru. Za najkrajší moment považujem zrejme zatiaľ druhé miesta v extralige juniorky a dorastu, ktoré sme získali s tými istými chalanmi s ktorými som vyrastal, takže to bol veľký zážitok. A najhoršie momenty sú paradoxne tie isté. Finále, pretože nás mrzelo, že to nebolo zlato. Ale to časom prešlo.

Aká je tvoja prvá spomienka spojená s hokejom?

Skóre vstávanie na tréningy, na ktoré ma vozila mamina a následne obúvanie korčulí na striedačke. Práve to á vryté v pamäti a ďakujem tým mame, že to vydržala.

Ktorý súper bol doteraz pre teba najmenej príjemný?

Štvrťfinálový zápas proti Švédom. V ňom nás nepustili úplne k ničomu. Celý čas sme v podstate hrali len v našom pásme a to sa vtedy vážne hrá veľmi ťažko.

Čo si myslíš o smerovaní Mikulášskeho hokeja?

Na koľko som tento rok v Mikuláši moc nebol, viem o situácii doma len z internetu a z rozprávania. Čítal som, že má prebehnúť rekonštrukcia štadióna v lete, tak dúfam, že to neostane len pri slovách, lebo to vážne ten zimák už potrebuje. Každopádne zaregistroval som aj ďalšie zmeny. Vyzerá to, že tento rok majú hráči lepšie podmienky ako v minulých sezónach, tak dúfam, že to bude takto pokračovať. Želám si, aby sa Liptáci vrátili do extraligy, lebo fanúšikovia by to určite ocenili.

Ako sa ti hralo na tohtoročných MS do 20 rokov?

Bola to určite veľká skúsenosť a zážitok. Hrať pred toľkými ľuďmi a na takom krásnom štadióne bola paráda. Zápasy to boli veľmi rýchle a poučné. S výkonmi sme však moc spokojní neboli.

V kabíne si mal aj Matúša Sukeľa, bolo výhodou mať v šatni rodáka?

S Matúšom sme to už spolu prešli aj celou 18kou aj 20kou... Vyrastali sme spolu, chodili sme spolu do školy, veľmi dobre sa poznáme .Takže určite to bola výhoda.

Obyčajný smrteľník nemá možnosť dostať sa blízko ku hokejistom, ktorých obdivuje. Vy ste sa na MS U20 mohli stretnúť s najväčšími talentami dnešnej doby. Našiel sa však nejaký z nich, na ktorého si sa najviac tešil?

Myslím, že ako hráči to takto neberieme. My sme to tam hlavne chceli odohrať najlepšie ako vieme a nevšímali sme si veľmi, proti komu ideme hrať. Musím uznať, že sa nedalo neregistrovať neuveriteľne útočné fínske trio Laine - Aho - Puljujarvi, ktorí pobláznili celý šampionát.