„Chcel som prihrávať čo najviac pukov na Ziga, aby on dával góly a dostal tú cenu pre najlepšieho hráča,“ povedal Mislav. „Dostal som maketu auta a jasné, vodičák už mám. Tomášovi som potom na ľade vravel, že to auto malo byť jeho, že si ho zaslúžil. Bola to jeho robota,“ tvrdí mladý obranca, čomu však Tomáš Zigo kontruje: „Je to len také doberanie, cenu si zaslúžil a dúfam, že o rok ju získa znova. Chcel mi ju venovať, ale to sa nepatrí. On si ju zaslúžil a určite si to vychutná,“ hovorí útočník s číslom 24, teda nositeľ rovnakého, ako dátum v kalendári v deň zápasu.

23-ročný rodák z Banskej Bystrice však so vtipkovaním na adresu spoluhráča neprestal: „Keby mi dal normálne auto, tak by som to zobral, ale maketu si môže nechať. On má takého veterána, na ktorom ma už párkrát zobral. Keby dostal nové auto, tak dúfam, že by mi ho dal, ale toto nechcem.“

Samotný Rosandič si zápas užil, no športový duch ho hnal za víťazstvom možno viac, ako ostatných zúčastnených: „Boli to veľmi zaujímavé dva dni. Čo sa týka draftu a taktiež tohto zápasu. Ja som sa bavil, dúfam, že aj ľudia a ostatní hráči. Verím, že niečo takéto sa podarí spraviť aj nabudúce. Snažil som sa a makali sme, aby sme vyhrali, aj keď je to len zábava. Bolo to len pre zábavu, ale som rád, že sme vyhrali,“ dodal.