Strelili ste svoj prvý gól v KHL...

Som zaň rád, aj keď tešiť sa z neho môžem až deň po zápase. Najradšej by som však na cely zápas s Ladou zabudol. Trošku mi aj spadol kameň zo srdca, že som sa vo štvrtej sezóne konečne presadil, hoci som v tých prvých dvoch veľa neodohral.

Padali dnes v kabíne aj tvrdšie slová?

Samozrejme. Keď to nejde, musia prísť tvrdé slova.

Prvé tri góly Lady boli veľmi strastné...

Bohužiaľ, s tým sa nedá nič robiť, aj také góly patria k hokeju. Keď raz puk pretne bránkovú čiaru, je jedno akým spôsobom.

Dá sa na zápase s Ladou nájsť niečo pozitívne?

Ale áno. Mali sme tam pár svetlých okamihov, ako napríklad v druhej tretine počas oslabenia, keď sme súpera zavreli v pasme. To bolo striedania, na ktoré sme nastúpili zo srdcom.

Ako ste zatiaľ spokojný so svojim využitím v tejto sezóne?

Stále som mladý obranca, pre ktorého je každé striedanie cennou skúsenosťou. So svojim doterajším icetimeom som spokojný.

Kto v kabíne si vás vzal pod svoj patronát?

Najmä skúsenejší obrancovia, či už to je Mišo Sersen, alebo Tomáš Starosta, ale aj Ivan Švarný. Všetci sa snažíme si pomáhať, po striedaní na striedačke sa rozprávame, veď sme predsa jeden tím.

Onedlho rady obrancov rozšíri Ľubomír Višňovský...

Samozrejme sa na jeho príchod teším. V tej prvej sezóne počas výluky, keď tu Ľubo bol, som odohral jeden zápas. Dúfam, že aj Ľubo mi pomôže. Bude to spoluhráč, ale rešpekt k nemu určite prechovávam, veď je to legenda slovenského hokeja.

Kedy ste začali Ľuba vnímať?

Bolo to počas sezóny výlukovej sezóny 2004/05, keď som ešte ako malý chalan behal po zimáku v drese s jeho menovkou na chrbte.