Ako sa vlastne žena na Slovensku dostane k ľadovému hokeju?

"Ja som sa k tomuto športu dostala cez staršieho brata. On sa začal venovať hokeju a potom sme ho hrávali aj spolu na školskom dvore. Samozrejme, keď sa tomu venoval on, chcela som aj ja, tak sme sa potom z toho tešili spoločne."

Aká je úroveň ženského hokeja na Slovensku?

"Tak toto je pre mňa trošku ťažšia otázka, keďže ja som prakticky na Slovensku ani nehrala. Viem, že u nás je veľmi málo tímov a aj tie čo sú, sa nedajú nazvať profesionálnymi klubmi. Baby to hrajú viac-menej pre zábavu, lebo ich to baví. Tým pádom v porovnaní so zahraničím sme samozrejme na veľmi zlej úrovni."

Aké ma u nás teda žena hokejistka uplatnenie?

"Tá generácia, v ktorej som začínala sa to snažila dotiahnuť čo najvyššie. Dostali sme sa do reprezentácie a určite sme to pozdvihli vyššie, ako to bolo predtým. Nešlo nám o peniaze, či o to, aby sme sa tomu venovali až tak profesionálne. Momentálne je podľa mňa nereálne aby sa žena na Slovensku dokázala hokejom živiť. Zmysel to však napriek tomu určite má, veď ten šport je krásny, robí radosť a preto by bolo skvelé, keby sa to dokázalo viac spopularizovať. Je to predsa vždy lepšie, ako keď sa deti flákajú a nič nerobia. Nádej na zlepšenie vidím v ďalšej generácii. Ak by sa tak stalo, určite by tento šport dostal viac priestoru aj v médiách a v spoločnosti."

ŽENSKÝ HOKEJ VO SVETE

Ako si sa dostala do zahraničia?

"Dostala so tam ako 16-ročná. Hokej s chlapcami som vtedy mohla hrať do 15tich rokov, ďalej to už bolo zakázané. Momentálne je to pre dievčatá výhodnejšie a môžu hrať dlhšie. Potom teda prišlo rozhodnutie, aby som vycestovala, rodičia to brali ako veľkú výhodu aj v tom, že sa naučím po anglicky, čo mi môže v budúcnosti pomôcť aj v inom smere ako len v športe. Odišla som do Kanady, potom som sa vrátila na jeden rok na Slovensko, kde som hrávala za Slovan, ktorý bol akési centrum reprezentácie. Ďalej som išla do Švédska, potom som bola 4 roky v USA a teraz som už druhý rok v Rusku."

Je v tých krajinách väčší záujem o ženský hokej?

"Tak o Kanade ani rozprávať nemusím, to je absolútne neporovnateľné, tam je to brané veľmi profesionálne. Vo Švédsku je taktiež ženský hokej ako ktorýkoľvek iný šport. Je to aj vďaka tomu, že Švédky majú úspechy aj na ZOH. V Amerike je to trošku iné, je to tam brané ako univerzitný šport, čiže, keď som tam hrávala dostávala som štipendium na školu, nie plat. V Rusku je možno u verejnosti trošku menší záujem, všetko sa však vyrovnáva tým, že to podporuje samotný štát a veľa sponzorov. Berú to tam taktiež dosť profesionálne."

Keď si hrala v iných krajinách, nezažila si to, že kluby podporovali skôr domáce hráčky ako tie z cudziny?

"Ani nie. V Kanade to bolo tak, že sa starali o všetky rovnako, boli sme predsa len ešte deti. Vo Švédsku a v Rusku som už však samozrejme musela ukázať, čo je vo mne. V USA to zase bolo úplne iné, lebo univerzity si vyberali hráčky, ktoré chceli a bolo im jedno odkiaľ sú."

Povedz nám niečo o tvojom najvýznamnejšom hokejovom momente.

"Bola to pre mňa kvalifikácia na ZOH vo Vancouvri. Nie len samotná olympiáda, ale hlavne ten krásny pocit, keď sme sa tam prebojovali v Nemecku. Bol to neskutočný pocit. Dostať sa na olympijské hry bol môj sen od detstva. Už len keď si spomeniem na otvárací ceremoniál, tak to je niečo nádherné a neopísateľné, zážitky na celý život. Boli tam samozrejme aj zápasy, po ktorých sme cítili sklamanie, my sme sa tam však kvalifikovali ako siedmy tím a dokopy tam bolo 8 krajín. Dalo nám to však veľa skúseností. Je škoda, že sme potom trošku zaspali na vavrínoch a na ZOH do Soči sme sa teda už nedokázali prebojovať."

HOKEJ: ŽENY VS. MUŽI

Myslíš si, že ak by si bola muž, dotiahla by si to v hokeji ďalej?

"Keby som asi hrala ako muž na takej úrovni ako teraz medzi ženami, bola by som už trošku za vodou. Ale tak nedá sa to až tak porovnať, ono v mužskom hokeji je „tlačenka“. Najmä v mládežníckych kategóriách je chlapcov určite viac ako dievčat. Na Slovensku je tých žien predsa len pomerne málo."

Pomerne veľa ľudí má názor, že hokej je hra pre mužov. Ako vnímaš tento fakt ty?

"Jasné, že som tieto názory už počula veľakrát, každý má právo myslieť si čo chce. Veľa mužov, či žien, ktorí si to myslia, však ženský hokej ani nikdy nevideli. Často teda hovoria o niečom, o čom majú skreslenú predstavu. Podľa mňa to pramení aj z toho, čo sa píše v médiách, ktoré to tiež vedia občas trošku prifarbiť. Myslím, že ak by sa o tom začalo písať inak, tak by sa zároveň pomenili aj názory niektorých ľudí."

V ženskom hokeji sú absolútny top Kanaďanky. Ako si vieš vysvetliť to, že u žien táto krajina tak veľmi dominuje? Pri mužoch momentálne naopak vidíme stále sa vyrovnávajúcu špičku.

"V mužskom hokeji taktiež kedysi dominovala Kanada. Muži však začali hrať hokej ešte v 19. storočí, zatiaľ čo ženy sa k tomu dostali až omnoho neskôr. Prvá olympiáda, kde sa ženy zúčastnili bola v Nagane v roku 1998. Chce to čas, ženský hokej stále napreduje, podobný priebeh mal aj ten mužský. Myslím, že ženy napredujú momentálne ešte rýchlejšie."

Ak sa pozrieš na kanadské víťazky olympiády, vieš si predstaviť ako by mohli dopadnúť, ak by hrali napríklad proti tímu zo slovenskej extraligy?

"Tak ak by sa také niečo stalo, Kanaďanky by prehrali. Proste tú fyziológiu neoklameš. Je to tak, že ženy sú predsa len pomalšie a hrajú ten hokej trošku inak, čiže proti mužom profesionálom by prehrali. Poraziť by vedeli možno tak mládežnícke kategórie."

V mužskom hokeji sa často stretávame s potýčkami. Sú bitky aj medzi ženami?

"Jasné sú. Opäť platí, že je to skôr u tých mladších dievčatách. Mne samej sa to stalo tiež, nikdy to však nebolo také, že by som zhodila rukavice, skôr rôzne strkanice a provokácie."

Sú ženské hokejistky emotívnejšie ako muži? Prípadne máš pocit, že niektoré národy sú psychicky vyspelejšie ako tie ostatné? O nás Slovákoch sa špeciálne hovorí, že v hokeji nás často zradí práve psychika.

"Tak ženy sú vo všetkom emotívnejšie ako chlapi. Určite sa to teda prejavuje aj v hokeji. Čo sa však týka národnej psychiky, nemyslím si, že by to bolo o tom, z akej krajiny kto je. Niektoré tímy majú vlastných profesionálnych psychológov, ten rozdiel by som videla skôr v tom, že my takéto veci nevyužívame."

"Nemám vôbec predstavu, koľko budem ešte hokej hrávať. Mám však vymyslený plán ako pomôcť vývoju ženského hokeja na Slovensku. Už budúci rok plánujem začať s letným brankárskym hokejovým kempom pre ženy. Samozrejme neskôr, ak by sa mi podarilo zohnať sponzorov, mala by som určite záujem trénovať ženy od útleho veku. Takáto vec v Bratislave nie je, ženy sa k hokeju dostávajú často až pomerne neskoro a my potrebujeme vychovať novú generáciu, takáto motivácia je pre mňa určite veľká."