Rodák z Bánoviec Ondrej Mikula si v uplynulej sezóne pripísal v drese trenčianskej Dukly 34 bodov. Patril medzi tých hráčov, ktorí boli po sezóne spokojní a spokojnosť bola určite aj na druhej strane. Mikula strávil v Trenčíne takmer celú svoju kariéru, ak nerátame anabázy v českých Vítkoviciach a Porube. Pred dvoma rokmi dokonca strávil krátky čas aj v bieloruskom Soligorsku, kde však vydržal iba päť zápasov, keďže klub sa ocitol v existenčných problémoch. Návrat do Trenčína bol teda logickou voľbou. V tej nasledujúcej však zrejme opäť Slovensko opustí a zdá, sa že tentokrát to bude na dlhšie.

Čas rýchlo beží a po krátkom voľne sa opäť musíte pripraviť na novú sezónu. Ako to prebieha u vás?

„Ja som so toho voľna doprial trošku viac, zhruba mesiac a pol. Trénovať som začal koncom apríla. Pripravujeme sa s Peťom Ölveckým a Denisom Rehákom u kondičného trénera Pala Svrčka z čo mu aj touto cestou ďakujem. Je to pre mňa niečo nové a prebieha to naozaj super. Má to hlavu aj pätu, som veľmi spokojný. Momentálne finišujeme a potom si zrejme doprajem aj nejakú dovolenku.“

Čo ďalšia sezóna? Zostanete v Trenčíne?

„Mal som niečo rozbehnuté, ale nevyšlo to. Ja som sa už dávnejšie vyjadril, že ak zostanem na Slovensku, tak v Trenčíne. Ale neviem, čo zamýšľajú v Dukle. Chcel som ísť do Čiech, to mi však nevyšlo. Momentálne však čakám ešte na jednu ponuku, toto by sa malo vyriešiť do týždňa.“

Je tá ponuka z Kazachstanu?

„Áno. Komunikujeme, momentálne je tréner na dovolenke, takže uvidíme. Sám som zvedavý. Klub je na dobrej úrovni, hovorili mi aj chalani, ktorí v Kazachstane hrali, že to je naozaj slušné. Zatiaľ je to však 50 na 50.“

Láka vás zahraničie aj napriek zlej skúsenosti s bieloruským Soligorskom?

„Nepovedal by som, že to bola zlá skúsenosť . Mne osobne sa tam páčilo, ale veci nakoniec dopadli inak. Roky pribúdajú a nemôžem už na niečo čakať. Nemôžem sa spoliehať na to, že budem na Slovensku a dúfať, že si ma niekto všimne. Teraz tá ponuka je a preto to riešim. Je to pre mňa priorita. Ak ten Kazachstan klapne, budem spokojný.“

Je to však stále „iba“ Kazachstan a nie každý slovenský hokejista má naň dobré spomienky. Aké je to vaše ideálne angažmán v zahraničí?

„Budem sa opakovať, ale chcel som ísť veľmi do Čiech. Netvrdím, že by som tam urobil dieru do sveta, možno by som pohorel, možno nie, ale za skúšku by to stálo. Liga je tam na inej úrovni a to ma láka, hrať hokej niekde vyššie. Je však ťažké sa tam dostať a nemám takých ľudí okolo seba, aby mi pomohli. Išiel by som tam aj za menej peňazí, aké by mi možno ponúkli niekde inde.“

Momentálne sa veľa hovorí aj o Slovane a jeho zotrvaní v KHL a keďže trh s hráčmi sa už rozbehol, vedenie belasých deklarovalo, že sa určite obzrie aj po tom najlepšom z extraligy. Trúfli by ste si?

„Znie to utopicky, ale kto by to neprijal? Všetci sme z mäsa a kostí. Videl som to aj na Lukášovi Kozákovi, s ktorým som hral a nestratil sa. Ale považujem to skôr za nereálne, ako naopak.“

Veľa Slovákov lanári Slávia, ktorá vypadla, brali by ste aj českú prvú ligu?

„Ťažko povedať, ale ak by to bol klub s postupovými ambíciami do extraligy, tak možno aj áno, ja som otvorený všetkým možnostiam. “

S Trenčínom sa vám v prípade vydareného prestupu zrejme nebude lúčiť ľahko však?

„Trenčín je moja srdcovka, vyrástol som tam a budem mu fandiť, či už tam zostanem, alebo nie. Káder ešte nie je úplne uzavretý, som v kontakte s chalanmi z klubu. Je tam veľa šikovných mladých hráčov, sú tam aj starší hráči. Ja verím, že sezóna bude ešte lepšia, ako tá vlaňajšia.“