Pod Urpínom siahali na trofej už minulú sezónu, kedy ešte s Nitrou sériu prehrali, no teraz sa to podarilo. Celok zo stredného Slovenska už v lete otvorene hovoril o svojim cieli a dal tým jasný odkaz celej lige, že teraz budú „barani“ ešte silnejší.

Hráčsky káder sa oproti ročníku 2015/16 zmenil, ale tie najdôležitejšie posty ostali rovnaké a to rozhodlo. Mladý tréner Vladimír Országh a jeho asistent Richard Zedník položili základy úspechu. Ako odchovanci klubu sa vrátili do rodného mesta a ich tvrdá práca priniesla úspech.

Udržať sa podarilo aj veľmi spoľahlivého brankára Jasona Bacashihuu, ktorého si fanúšikovia zamilovali a on sa im za to revanšoval skvelými výkonmi. Štatisticky sa stal až tretím najlepším brankárom sezóny za Voldenom a Orčíkom, ale trenčiansky gólman prišiel počas sezóny a nakoniec hral v play-out, Orčík zas odchytal iba niekoľko stretnutí.

Keď dostal šancu, tak sa jej dobre chopil aj mladý Košarišťan. Takisto Nathan Lawson, ktorý prišiel pred koncom základnej časti, bol spoľahlivý, keď „Cash“ potreboval oddych.

Ako úžasný krok sa ukázal ťah vedenia, v tomto prípade, na čele so športovým manažérom Júliusom Kovalom, keď do obrany priviedli Kanaďana Mathewa Maioneho. Tento spočiatku neznámy hráč bol v sezóne 2015/16 najproduktívnejším obrancom ECHL a to isté sa mu podarilo aj teraz v Tipsport lige. Jeho rýchlosť, prehľad v hre a ofenzívne cítenie robili problémy všetkým obranám protivníkov. Skvelú dvojičku vytvoril s o niečo defenzívnejším krajanom Tyom Wishartom.

Zo Slovanu na play-off dorazili Michal Sersen aj Mislav Rosandič. Prvý menovaný dostal čisto defenzívne úlohy a možno preto nebol natoľko viditeľný, ale miesto si zastal. Mladý obranca zas dokazoval svoje ofenzívne chúťky.

Skvelú formu chytil Branislav Kubka. Ten hral dobre už v základnej časti, no play-off mu naozaj vyšlo. Ivan Ďatelinka celý rok odvádzal kvalitnú prácu a nezmenilo na tom nič ani zranenie.

Často kritizovaný Vladimír Mihalik sa mi tiež páčil. Niekedy kritike na jeho osobe veľmi nerozumiem. Je pravda, že z času na čas urobí nejaký kiks, ale to sa stáva aj lepším hráčom. Vysoký zadák rieši situácie veľmi šikovne a skúsene. Nekomplikuje si robotu, čo určite vidí aj tréner Országh. Inak by ho v zostave nedržal.

Často aj po jeho boku nastupoval Švéd Jonathan Carlsson. Tento defenzívny obranca prišiel, ako niekoľkí členovia kádru, počas rozbehnutej sezóny, ale zapadol veľmi dobre. Smerom dozadu nechyboval a vedel podporiť aj ofenzívu. Menej šancí už dostali Martin Gründling s Adamom Sedlákom a do hry na chvíľu zasiahol aj Ivan Majeský.

V ofenzíve to bolo o kapitánovi Tomášovi Surovom a tých druhých. Práve tento 35-ročný center sa tiež vrátil do rodného mesta, aby získal titul a bol to on, kto riadil hru Banskobystričanov. Bol mozgom takmer všetkého ofenzívneho, čo „barani“ vymysleli. V prvej formácii si veľmi dobre sadol s Jordanom Hickmottom a Dávidom Bucom.

Hlavne Kanaďan sa stal ďalšou mašinou na body. Prišiel z univerzitnej ligy ako veľká neznáma, ale vedenie opäť vedelo čo robí. Pôvodne center sa presunul na krídlo, kde zapadol. Dávid Buc zbieral body už od svojho príchodu a tak Vladimír Országh svojej prvej formácii plne dôveroval. Tá sa menila veľmi málo.

Skvelou posilou sa stal aj navrátilec a síce český útočník Petr Kafka, ktorý miesto v elitnej formácii nemal, ale to vôbec nevadilo, pretože produktívny bol aj po boku iných spoluhráčov a opäť ukázal, že Banská Bystrica mu sedí.

Jediným Rusom v tíme bol Vjačeslav Truchno, ktorý sa dlhšie rozohrával, ale potom dokazoval svoje kvality vždy, keď sa dostal do zostavy. Tam sa niekoľkokrát nepozrel, nakoľko konkurencia bola naozaj vysoká.

Samostatnou kapitolou sa stal Brock Higgs. Prišiel pred koncom základnej časti a za dvanásť zápasov získal iba šesť bodov. Zo strany fanúšikov bolo cítiť, že sa im jeho výkony nepáčia, no to, čo predviedol v play-off všetkých presvedčilo o opaku. Stal sa najproduktívnejším hráčom a pod Urpínom teraz všetci dúfajú, že zmluvu predĺži.

Otázne je aj zotrvanie Michala Handzuša. Obrovská persóna slovenského hokeja čakala na tento titul veľmi dlho a možno to bol jediný dôvod, prečo sa po skončení v NHL ešte rozhodol pokračovať v rodnom meste. Neoceniteľné skúsenosti boli viac, ako vek a tým pádom aj slabší pohyb, no jeho prítomnosť dodávala tímu minimálne psychickú silu.

Martin Belluš prišiel v priebehu ročníka ako prekvapivý ťah, zo začiatku sa nedostával ani poriadne do zostavy, lenže nakoniec sa stal obľúbencom davu. Do povedomia sa zapísal najmä pästným súbojom s Radekom Dlouhým v semifinále, lenže mnohokrát ukázal, že mu to ide aj hokejovo, čo potvrdil napríklad dvomi gólmi v poslednom stretnutí.

Tomáš Zigo zažil náročné play-off, hlavne kvôli úmrtiu v rodine. Na jeho hernej pohode to vidieť nebolo a na ľade nechal maximum. To isté, ba možno aj niečo viac, sa dá tvrdiť o ďalšej dvojici hráčov spod Urpína. Patrik Lamper bol neoceniteľným v oslabeniach a jeho drzé prieniky robili problémy mnohým defenzívam.

O Tomášovi Matouškovi je tiež známe, že z neho top kanonier asi nikdy nebude, avšak čiernou prácou zatieni mnohé známejšie mená. V sérii s Novými Zámkami utrpel ťažké zranenie rebier, napriek tomu po krátkej pauze pokračoval. Toto sú skutoční srdciari, akých si tréneri cenia najviac.

Základná časť vyšla dobre aj Máriovi Lunterovi, avšak potom nasledovala operácia a koniec sezóny, takže do play-off nezasiahol. Mladík chcel hrať aj s veľkými bolesťami, dokonca na tréningy chodil aj vtedy, keď si už kvôli poškodenému ramenu nedokázal ani poriadne zaviazať šnúrky. Nakoniec sa musel presunúť „pod nôž“.

Matej Češík sa síce nestal až takou oporou, ako sa po návrate z Košíc čakalo, no hlavne v kalendárnom roku 2016 bol jeden z najlepších útočníkov smerom dozadu v celej súťaži. Postupne miesto strácal a do play-off poriadne nezasiahol.

Do top formácií sa Dalibor Bortňák nedostal, napriek tomu si ho v Bystrici cenia kvôli jeho sile v osobných súbojoch a zdravej drzosti. Išlo mu to vo formácií s Handzušom už minulé play-off, teraz hrali spolu taktiež a bolo to ono.

Pavol Skalický hodil za hlavu nepodarenú sezónu so Slovanom Bratislava, keďže nepostúpil do play-off a z osobného hľadiska sa tiež dlho trápil. V Tipsport lige to ale bolo o niečom inom, zažiaril naplno. Vedel streliť dôležité góly, či spraviť zo seba nenápadného hráča pre divákov, ale dôležitého pre mužstvo.

Na záver trojica Martin Andrisík, Alex Tamáši a Mário Róth. Im patrila hlavne jeseň, kde boli využívaní kvôli niekoľkým zraneniam. Po návrate spoluhráčov sa už do zostavy presadzovali ťažko, ale mladícka dravosť sa u nich prejavila a do budúcnosti sú určite prísľubom.

„Barani“ si za svojim cieľom išli tvrdohlavo už od úvodných kôl. Počas sezóny určite mali herné výpadky, kedy sa nedarilo podľa predstáv, čo sa ukázalo napríklad pri strate Tomáša Surového počas jeho krátkeho pôsobenia v Slovane, ale z celkového hľadiska si byť víťazom základnej časti zaslúžili.

V play-off tak narazili na ôsme Nové Zámky, ktorým dovolili uhrať iba jedno víťazstvo a to isté platilo aj v semifinále s Martinom. Oba tímy ale silu tímu z Banskej Bystrice preverili dostatočne, čo samozrejme platí aj o Nitre, keďže tá bola hlavne v domácich zápasoch lepším tímom, avšak doplatila na nevyužité šance a to Stredoslováci využili v závere.

Práve v treťom a štvrtom finálovom zápase pod Zoborom sa séria zlomila. Tam hráči HC´05 nabrali dostatočnú psychickú silu a doma protivníka v rozhodujúcom piatom dueli prešli 6:2, takže sa mohli tešiť z historicky prvého majstrovského titulu v dejinách klubu.

Tím sa zároveň kvalifikovali do hokejovej Ligy majstrov, kde svojich súperov spozná v polovici mája. Uvidíme, ako sa im bude dariť tam.

Otázne je aj zloženie kádru pre nadchádzajúcu sezónu. Vedenie by chcelo udržať aspoň tri štvrtiny súčasného, no zdá sa, že ani to sa nemusí podariť. Mathew Maione odíde, to je pravdepodobne isté, ale ostatní zámorskí hokejisti sa vyjadrili, že by radi zostali. Nebude to ale záležať len na nich, spokojné s podmienkami musia byť obe strany.

Ďalej je otázna budúcnosť Tomáša Surového, ktorý na KHL alebo inú prestížnejšiu ligu stále má, Michal Handzuš možno zavesí korčule na klinec, posily zo Slovanu sa vrátia do hlavného mesta. Rokovania budú ešte dlhé, všetko ukážu až nasledujúce týždne a mesiace.

Jedno je ale isté. Pod Urpínom si nastolili vlastnú cestu, ktorá prináša úspechy a nehodlajú z nej zísť. Kým bude vedenie pokračovať v takejto práci, o hokej na strednom Slovensku sa báť netreba.