Pavol a Patrik Rybár – Meno Rybár je naveky zapísané v histórií slovenskej extraligy. Ak by sa náhodou stalo, že by hokejový rod Rybárov nenašiel pokračovateľa, toto priezvisko sa bude navždy vynímať v knihe rekordov. Pavol a jeho syn Patrik vyrástli v Skalici a obaja po čase prestúpili do Slovanu Bratislava. Kariéra Patrikovho otca sa skončila v roku 2011, takisto v belasých farbách. Pamätný moment nastal 1. 12. 2010, kedy boli otec aj syn povolaní počas toho istého zápasu. Slovan Bratislava privítal Orange 20 a v 54. minúte za stavu 6:0 vystriedal mladší Patrik v bráne svojho otca Pavla. V slovenskej histórií sa tak stali prvým hokejovým otcom a synom, ktorí spolu nastúpili počas jedného zápasu.

Ján a Ján Pardavý – Ďalšia dvojica, ktorá zostane naveky v hlave nejedného fanúšika. Obaja hokejisti od Pardavých sú odchovancami Dukly Trenčín, ktorá je zvlášť na staršieho Jána veľmi hrdá. Ten si počas svojej kariéry obliekol aj slovenský reprezentačný dres, v ktorom odohral 120 zápasov. V národných farbách skóroval celkovo 45-krát. Na Slovensku si vybudoval skvelé meno. No ako býva zvykom, aj on odišiel za hokejom do zahraničia a momentálne brázdi francúzske klziská v Strasbourgu. Ján Junior bude momentálne pôsobiť v seniorskom mužstve Dukly Trenčín. Iba čas ukáže, či z umenia svojho otca čosi pochytil aj on a či aj z neho bude taký velikán, akého má doma. 12. december roku 2012 je dátum, kedy táto dvojica nastúpila v spoločnom zápase proti Nitre. Zatiaľ čo starší Ján hral v prvom útoku, jeho syn dostal priestor ako junior v štvrtom útoku Trenčína.

Žigmund Pálffy a Denis Hudec – Jedna z najkontroverznejších dvojíc, aké hokejové Slovensko pozná. Žigo ako 20-ročný splodil syna, ktorého ale neprijal a dodnes sa k nemu nepriznáva. Gény a hokejový talent, ktorý Denis zdedil, však jasne ukazujú, po kom mladý Hudec je. Hokejovo vyrastal v Sparte Praha, kde pôsobil až do konca sezóny 2010/11. Momentálne pôsobí v Dukle Trenčín a počas minulej sezóny hosťoval taktiež v Prievidzi, ktorá aktuálne hrá 1. hokejovú ligu.

Vladimír Růžička st. a Vladimír Růžička ml. – Vladimír R. st. je veľkou osobnosťou českého hokeja. Počas svojej hráčskej kariéry získal množstvo úspechov vrátane zlatej medaily, ktorú si česká reprezentácia vystrieľala v Nagane v roku 1998. Jeho syn začínal s hokejom v pražskej Slavií, kde už od útleho veku nastupoval za staršiu kategóriu. Ako 17-ročný sa na niekoľko zápasov prebojoval do jej prvého tímu. Až do sezóny 2008/09 navyše neustále reprezentoval Česko na medzinárodnej scéne v mládežníckych reprezentáciách. V jeho doterajšej kariére obliekal výlučne dres Slavie Praha, do nasledujúcej sezóny však vstúpi v drese Dinama Riga v nadnárodnej KHL.

František a Dávid Výborný – Otec František si ešte ako hráč vybojoval päť titulov v drese Dukly Jihlava. Ani ako tréner však nezaháľal. So Spartou Praha získal tri tituly a druhé miesto v Super Six Cup-e, čo je bývalý predchodca Ligy Majstrov. Jeho syn Dávid začínal s hokejom v Sparte Praha. V sezóne 1997/98 si vyskúšal angažmán vo švédskom MODO Hockey a v roku 2000/01 sa dokonca prebojoval do NHL, kde 7 rokov pôsobil v drese Columbusu Blue Jackets. Je českým rekordérom v počte účasti na svetových šampionátov ,,bez prerušenia, keď sa na ne dokázal prebojovať 12-krát za sebou. Po návrate z NHL pôsobil opäť v Sparte, po 3 rokoch sa presunul do Mladej Boleslavy, ktorú trénuje jeho otec. To, že ho trénuje otec, nie je žiadnou novinkou. Takýto systém u Výborných fungoval od žiakov, cez dorast až po seniorov.

Peter a Dávid Bondra – Väčšina slávnych hokejistov má synov, z ktorých si taktiež chcú vychovať hokejistov. To, či sa to podarí aj v tomto prípade, však nie je jasné. Zatiaľ čo Peter mal vynikajúcu kariéru hlavne v drese Washingtonu Capitals, jeho syn momentálne študuje na University of Michigan, kde taktiež hráva univerzitnú zámorskú ligu. Do popredia stavia najmä štúdium, pretože to podľa neho má lepšiu perspektívu do budúcnosti. V posledných dňoch sa špekulovalo, či Dávid nebude hrať v extralige za Poprad. Vedenie klubu situáciu vysvetlilo a dodalo, že Denis je v Poprade iba na dovolenke a požiadal vedenie ,,kamzíkov“ o možnosť s nimi trénovať. Žiadnu zmluvu teda nepodpíše.

Dušan a Dušan Pašek – Otec Dušan začínal s hokejom v Bratislave, kde strávil aj väčšiu časť svojej kariéry. Bol nielen bratislavskou, ale aj slovenskou hokejovou legendou. Jeho život bohužiaľ skončil príliš skoro, no dôvody opustenia by sme neradi rozoberali. Stihol však vychovať syna, taktiež Dušana, ktorý hokejový talent zdedil práve po ňom. Aj napriek faktu, že si nezahral v NHL ani v zahraničí tak, ako to kedysi urobil jeho otec, na Slovensku je obdivovaný. Vyrastal taktiež v rodnej Bratislave, odkiaľ sa cez Senicu, Trnavu a Skalicu dostal až do Košíc, kde momentálne patrí k najlepším slovenským hráčom hrajúcich v extralige a po novom si vyskúša aj Európsku ligu majstrov.

Peter a Paul Šťastný – Otca Petra sme nedávno spomínali v článku o slovenských hráčoch, na ktorých NHL nikdy nezabudne. Má dvoch synov, taktiež hokejistov, no práve Paul sa v hokeji presadil viac, ako jeho mladší brat Yan. Už od začiatku profesionálnej kariéry v seniorských mužstvách pôsobil Paul v NHL. Od nástupu do NHL, pôsobil výlučne v Colorade Avalanche. Paul tu bol v posledných sezónach asistentom kapitána a v roku 2013 aj kapitánom USA na MS. No po skončení nedávnej sezóny sa nedohodol s klubom na predĺžení zmluvy a zamieril do konkurenčného St. Louis Blues.

František a Marián Hossa – František Hossa bol v minulosti vynikajúci obranca Dukly Trenčín, v ktorej strávil väčšiu časť svojej kariéry. Podarilo sa mu vychovať dvoch skvelých hokejistov, Marcela a Mariána, no práve Marián sa stal nielen slovenskou hrajúcou legendou, ale v súčasnosti patrí aj medzi najlepších hokejistov NHL. Už iba 5 bodov ho delí od prekonania magickej 1000-bodovej hranice. Je výborný korčuliar smerom dopredu, ale aj dozadu, kde o puky oberá aj také hviezdy ako Alexandra Ovechkina či Sidneyho Crosbyho. Už 2-krát sa mu podarilo pozdvihnúť Stanley Cup a my mu prajeme, aby si to zopakoval ešte aspoň raz.

Leo a Radko Gudas – Leo prestriedal ako hráč viacero klubov, ktoré pôsobili v rôznych ligách. Začínal v českom Liberci, hral aj za Spartu Praha, Duklu Trenčín, či Hedos Mníchov. Hráčsku kariéru ukončil v HC Beounšti Medvedi. Počas svojej kariéry si zahral aj na medzinárodnej úrovni, keď sa dokázal prebojovať aj na Olympijské hry v roku 1992. Jeho syn Radko začínal s hokejom v Kladne, kde si už ako 15-ročný dokázal vybojovať miesto v miestnom tíme U18. Neskôr sa cez mládežnícke reprezentácie a AHL dokázal prebojovať aj do NHL. Sezóna 2012/13 sa niesla v znamení cestovania z Tampy Bay na farmu, no celú poslednú sezónu odohral výlučne v prvom tíme. Jeho výkony si počas sezóny všimol aj bývalý tréner národného tímu Alois Hadamczik, ktorý ho následne nominoval aj na ZOH, ktoré sa konali v Sochi.