Švédsko je členom Medzinárodnej hokejovej federácie IIHF od 23. marca 1912. Z celkového počtu cca 9,8 milióna obyvateľov hrá oficiálne hokej 60 tisíc z nich, čo tvorí približne 0,6 percenta. Z toho je cca 13 tisíc mužov, 43 tisíc juniorov a takmer 4 tisíc žien. V krajine je 358 krytých ľadových plôch a 136 nekrytých. V aktuálnych svetových rebríčkoch IIHF sú muži i ženy Švédska na piatej priečke.

MUŽI

Ľadový hokej prišiel do Švédska neskôr ako do iných krajín Európy. Hoci sa Švédsko stalo členom IIHF už v roku 1912, štyri roky po jej vzniku, tak hokej bol v krajine predstavený až na jeseň 1919. Spravil tak americký filmový režisér Raoul Le Mat, ktorý bol aj prvým trénerom švédskej reprezentácie. Vo svojom prvom dueli zdolali Švédi domácich Belgičanom 8:0. Stalo sa tak na olympiáde v Antverpách 1920, kde napokon Švédsko obsadilo celkovú štvrtú priečku. Mužstvo bolo zložené prevažne z hráčov bandy. Tí chceli skúsiť hokej ako nový šport. Le Mat patril v novembri 1922 k zakladateľom švédskej hokejovej federácie. Od roku 1926 sa udeľuje víťaznému tímu švédskej najvyššej hokejovej súťaže Le Matov pohár.

Prvý zápas na švédskej pôde sa uskutočnil 30. januára 1921 v Štokholme pred 2022 divákmi. IFK Uppsala v ňom zdolala Berliner SC 4:1. Tím IK Göta sa stal potom prvým švédskym ligovým majstrom. Hokej bol v krajine rozšírený najprv len v okolí Štokholmu. Do celého Švédska sa viac začal šíriť až v štyridsiatych rokoch 20. storočia. Gävle GIK sa v roku 1957 stal prvým majstrovským celkom nepochádzajúcim zo štokholmskej oblasti.

Švédska hokejová reprezentácia sa hneď od jej vytvorenia zaradila medzi európsku špičku, keď už v roku 1921 prvý raz vyhrala Majstrovstvá Európy. Švédi boli vôbec prvým tímom, ktorý dokázal s Kanaďanmi aspoň remizovať na veľkom podujatí, a to 0:0 na MS 1931. Počas Majstrovstiev sveta v Prahe sa 12. februára 1938 prvýkrát na švédskych dresoch objavili tri korunky, ktoré sú súčasťou štátneho znaku krajiny. Odvtedy sa pre reprezentáciu používa typické označenie “Tre Kronor“ (“Tri korunky“).

Prvou medailou zo svetového podujatia je pre Švédov striebro zo ZOH v St. Moritzi 1928. Na ňu nadviazali ďalším striebrom až na MS 1947. Vtedy sa na MS v Československu nepredstavila reprezentácia Kanady. Tá vynechala spolu s USA aj prvé dva svetové šampionáty, kde sa Švédsko radovalo zo zlatých medailí, a to v rokoch 1953 a 1957. V roku 1953 nedohralo MS ani Československo, z dôvodu úmrtia prezidenta Gottwalda. Tretie zlato získali Švédi na MS 1962 v USA, kde sa pre zmenu nezúčastnili mužstvá Sovietskeho zväzu a Československa, ale kde “Tre Kronor“ prvýkrát zdolali aj Kanadu. Odvtedy sa stále viac Švédov radilo medzi profesionálov, čím stratili možnosť reprezentovať svoju domovskú krajinu na “amatérskych“ MS či ZOH. Tie sa otvorili pre profesionálov až od roku 1977.

V roku 1994 získali Švédi v nórskom Lillehammeri historické zlato na olympijskom hokejovom turnaji, keď vo finále porazili Kanaďanov 3:2 po samostatných nájazdoch. Rozhodol o ňom Peter Forsberg legendárnou kľučkou, s ktorou sa dostal aj na známku. Hrdinom sa stal aj brankár Tommy Salo.

V roku 2006 sa podaril Švédsku ďalší historický zápis, keď sa stalo prvou krajinou so ziskom zlata na ZOH i MS v jednom roku. Vo hviezdami nabitom turnaji ZOH v Turíne vtedy porazila vo finále Fínsko 3:2 (zostrih gólov tu). Víťazný gól vsietil v deviatej sekunde tretej tretiny Nicklas Lidström. Úspešným trénerom Švédska bol Bengt-Ake Gustafsson. Útočník Jörgen Jönsson bol v roku 2006 jediným, ktorý sa stal olympijským víťazom, majstrom sveta i majstrom domácej ligy (s Färjestadom BK).

V roku 2013 organizovalo Švédsko už po jedenásty raz svetový šampionát, z toho iba raz nebol súčasťou MS Štokholm. Vôbec prvýkrát dokázali Švédi na domácej pôde celý turnaj aj vyhrať, keď vo finále porazili Švajčiarov 5:1. Predtým sa vo Švédsku z titulu tešil šesťkrát Sovietsky zväz (1954, 1963, 1969, 1970, 1981, 1989) a jedenkrát aj Československo (1949), Fínsko (1995) a Slovensko (2002). V roku 2012 sa záverečné boje o medaily presunuli do Fínska.

Na uplynulých MS v Rusku 2016 obsadilo Švédsko šiestu priečku. Juniori skončili na MS “20“ štvrtí. Reprezentanti do 18 rokov získali na MS “18“ strieborné medaily. Najbližším cieľom seniorov Švédska je uspieť na septembrovom Svetovom pohári 2016. V základnej skupine budú ich súpermi Rusi, Fíni a Výber hokejistov Severnej Ameriky do 23 rokov.

REPREZENTAČNÉ ÚSPECHY

Švédi sú 2-násobnými víťazmi olympijských hier a 9-násobnými majstrami sveta. Na Kanadskom pohári Švédi raz skončili druhí (1984) a raz tretí (1987). Bronzovú priečku obsadili aj na Svetovom pohári 1996. Švédsko vyhralo štyri ročníky série Euro Hockey Tour, v nej súperí už dvadsať sezón s reprezentáciami Ruska, Fínska a Česka.

MEDAILY Z OH: 2x zlato (1994, 2006); 3x striebro (1928, 1964, 2014); 4x bronz (1952, 1980, 1984, 1988)

MEDAILY Z MS: 9x zlato (1953, 1957, 1962, 1987, 1991, 1992, 1998, 2006, 2013); 19x striebro (1928, 1947, 1951, 1963, 1964, 1967, 1969, 1970, 1973, 1977, 1981, 1986, 1990, 1993, 1995, 1997, 2003, 2004, 2011); 17x bronz (1952, 1954, 1958, 1965, 1971, 1972, 1974, 1975, 1976, 1979, 1994, 1999, 2001, 2002, 2009, 2010, 2014)

MEDAILY ZO SAMOSTATNÝCH ME: 3x zlato (1921, 1923, 1932), 2x striebro (1922, 1924)

LIGOVÉ SÚŤAŽE

Až šestnásťnásobným ligovým majstrom je Djurgården. O šampiónovi Švédska sa do roku 1975 rozhodovalo v rôzne nazvaných súťažiach, prvou bola “Klass I“. Od sezóny 1975/76 sa najvyššou ligou stala “Elitserien“. Pôvodne mala desať členov, od ročníka 1987/88 bola rozšírená na dvanásť tímov. Od sezóny 2013/14 sa premenovala na “SHL“ (“Svenska hockeyligan“ resp. “Swedish Hockey League“). Od ročníka 2015/16 v nej o Le Matov pohár súperi už štrnásť celkov. Brynäs a Färjestad sú jediné dva tímy, ktoré sú v najvyššej súťaži nepretržite od jesene 1975. Aktuálnym šampiónom je Frölunda HC.

Nižšími súťažami vo Švédsku sú Hockeyallsvenskan, Hockeyettan a divízne súťaže. Juniorskými ligami sú J20 Superelit, J20 Elit a J18 Elit.

V medzinárodnej konfrontácii klubov sa víťazom Európskeho pohára stal dvakrát Djurgården (1991, 1992) a raz Malmö (1993). Obnovenú Ligu majstrov vyhrali zatiaľ iba švédske mužstvá Lulea (2015) a Frölunda (2016).

ŽENY

Prvý organizovaný ženský zápas vo Švédsku hrali v roku 1969 tímy MoDo AIK a Timra IK. Ženský hokej začal byť braný vážnejšie až na konci 70-tych rokov 20. storočia. Ženská švédska liga sa hrá až od sezóny 1987/1988. Jej prvým a celkovo deväťnásobným majstrom bol tím Nacka HK.

Reprezentantky Švédska hrali doteraz na všetkých významných turnajoch, OH, MS i ME. Okrem nich hrávajú aj na Národnom pohári štyroch, kde súperia s Fínkami o tretiu priečku, keďže prvé dve zvyčajne obsadia Kanaďanky a Američanky. Na posledných MS v Kanade 2016 obsadili Švédky piate miesto. V roku 2006 vznikol aj juniorský tím hokejistiek Švédska. Od roku 2008 hráva na MS “18“, na tohtoročných získal bronzové medaily.

REPREZENTAČNÉ ÚSPECHY

Najväčším úspechom Švédok (“Ženských koruniek“) je zisk strieborných medailí na ZOH v Turíne 2006. Stali sa vôbec prvým neseveroamerickým tímom vo finále ženského svetového turnaja. V ňom prehrali s Kanaďankami 1:4.

MEDAILY Z OH: 1x striebro (2006); 1x bronz (2002)

MEDAILY Z MS: 2x bronz (2005, 2007)

MEDAILY Z ME: 1x zlato (1996), 4x striebro (1989, 1991, 1993, 1995)

LIGOVÉ SÚŤAŽE

Najvyššia ženská súťaž bude od nového ročníka niesť názov “SDHL“ (“Svenska damhockeyligan“) . Hrá v nej desať tímov. Doteraz sa volala “Rikserrien“ a bola založená v roku 2008. Aktuálne šampiónky sú z klubu Lulea HF/MSSK.

Víťazkami prvých štyroch ročníkov Európskeho pohára majstrov sa stali ženy z AIK Štokholm (2005, 2006, 2007, 2008).

SIEŇ SLÁVY IIHF

ČLENOVIA: 20x hokejisti (Sven Bergqvist, Lars Björn, Peter Forsberg, Bengt-Ake Gustafsson, Anders Hedberg, Leif Holmqvist, Sven "Tumba" Johansson, Tomas Jonsson, Nicklas Lidström, Hakan Loob, Tord Lundström, Mats Näslund, Kent Nilsson, Nils "Nisse" Nilsson, Ronald Pettersson, Thomas Rundqvist, Börje Salming, Ulf Sterner, Roland Stoltz, Mats Sundin), 1x hokejiska (Maria Roothová), 6x tréneri a funkcionári (Curt Berglund, Jan-Åke Edvinsson, Rudolf Eklöw, Rickard Fagerlund, Arne Grunander, Arne Strömberg),1x rozhodca (Ove Dahlberg)

ODPORÚČAME PREČÍTAŤ:
HOKEJOVÉ BIELORUSKO
HOKEJOVÁ KANADA - I. ČASŤ
HOKEJOVÁ KANADA - II. ČASŤ