Ako sa chalan z Nižnej dostal k športu ako je florbal? Florbal ako taký priniesol k nám na Oravu Marián Klimčík. Myslím, že to bolo v rokoch 99-00. Ja som sa mu začal venovať pár dní po oslave mojich 9-tych narodenín, čiže v roku 2003 a veľmi som si tento šport popri futbale obľúbil. Časom som mu venoval viac a viac času. Snažil sa zdokonaľovať cit pre loptičku, pohyb na ihrisku a periferné videnie, samozrejme popri základných herných činnostiach - prihrávkach a streľbe. Musím ale podotknúť, že s pomocou trénera, podpory rodičov a kamarátov by som to nedokázal.

Obec so 4000 obyvateľmi dokáže konkurovať mužstvám z najväčších Slovenských miest. Stoja za vašimi úspechmi určití zanietenci, alebo sa florbal v Nižnej vypracoval iným spôsobom? Myslím, že je to najmä tým, že sme s florbalom začali v jeho skorom veku, keď ešte iné tými, možno s výnimkami pár miest na Slovensku, tento šport nepoznali. Nižná má mnoho mladých športovo nadaných ľudí a je dobre, že k nám dorazil florbal, a tak popri atletike, ktorá u nás fungovala roky predtým, mohli muži a ženy rozvíjať aj svoje športové schopnosti. A samozrejme, že je to aj o zanietencoch, lebo keby neboli tí, nevydržalo by to u nás až dodnes.

Momentálne študuješ v Bratislave, neuvažoval si nad prestupom do nejakého mužstva z hlavného mesta? Uvažoval som nad tým, no keby som mal prestúpiť, tak len niekde mimo Slovenska. Bratislava, ani jej okolie, nehrá florbal na o moc vyššej úrovni, aby som pre to oslabil Nižnú. Toto bola len naša druhá sezóna v najvyššej slovenskej súťaži a v oboch prípadoch nám play off ušla len o chlp. A všetci vedia, že v play off sa hrá florbal inak, minulý rok to potvrdilo družstvo z Prešova, tento rok trenčiansky Salming.

Nerobí ti teda problém cestovanie za spoluhráčmi? Náš kolektív je v podstate rozdelený na dve polovice. Jedna pracuje, poprípade navštevuje strednú školu v okolí Nižnej, druhá študuje na vysokej škole v Bratislave. V tom máme veľkú nevýhodu oproti väčším mestám, ktoré študujú (pracujú) pokope a majú tak možnosť trénovať spolu. My sa teda snažíme “trénovať“ aspoň po poloviciach, poprípade individuálne. A vyhovuje mi cestovať domov každý mesiac na dvojkolo, aspoň to môžem skĺbiť s návštevou rodiny.

V Bratislave študuješ na FTVŠ, bolo to cielene? Máš ambíciu v budúcnosti pôsobiť v športe aj v inej pozícii ako je tá hráčska? Áno. Učiť, poprípade trénovať, som chcel odmala. Mám veľa snov, jedným z nich je aj dosiahnuť z ničoho niečo, preto sa budem snažiť moje skúsenosti a kvality odovzdať ďalej, či už mojim žiakom alebo deťom.

Už ako junior si sa objavoval v reprezentácii, dokonca si sa zúčastnil v mladom veku aj tohtoročnej kvalifikácie v Nitre. Považuješ to za vrchol svojej kariéry aj napriek zdravotným problémom, ktoré ťa tam sprevádzali? Považujem, pretože je pre mňa veľká česť byť súčasťou Slovenskej reprezentácie. To čo sa mi stalo na kvalifikácii mi dalo silu a odhodlanie makať na sebe ešte viac. Verím, že budem kolektívu pod vedením trénera Koutneho ešte užitočný.

Florbal nepatrí medzi profesionálne športy ani v zahraničí, čiže prestupy do florbalovo vyspelejších krajín nie sú motivované finančnou stránkou, skôr sa tam cestuje za herným progresom. Uvažuješ aj o tejto možnosti? Najprv musím ale podotknúť , že niektorí hráči berú dosť vysoký plat, pretože majú dosť vysokú hodnotu na to, aby sa za profesionálov v tomto mladom športe považovať dali. Keby som mal ísť hrať niekde do zahraničia, požadoval by som ubytovanie, nejakú tú almužnu od klubu pre ktorý budem hrať, a samozrejme aby mi vybavili nejakú tú prácu na 5-6 hodín denne, pretože čisto z florbalu sa vyžiť nedá. Nie sú to náročné požiadavky. Normálne to tak v súčastnosti funguje. Po dokončení vysokej školy má táto možnosť u mňa, samozrejme, dvere otvorené.

Tomáš, teba dosť často vidno aj na rôznych neprofesionálnych florbalových turnajoch. Berieš ich ako časť herného tréningu, alebo v týchto prípadoch ide čisto len o radosť z hry? Rozlišujem turnaje počas sezóny, po sezóne a v čase prípravy na sezónu. Taktiež zloženie kolektívu a cieľ, pre ktorý na turnaj ideme. Som ale vďačný za každú chvíľu, ktorú môžem stráviť na hernej ploche, pretože sa z tejto hry teším. To odzrkadľuje aj môj výkon na ihrisku.

V tohtoročnom extraligovom ročníku ste skončili na nepostupovom deviatom mieste. Vládla po sezóne spokojnosť, alebo viac mrzí neúčasť vo vyraďovacej fáze? Za seba môžem povedať , že som so sezónou spokojný. Veľmi sme omladili káder. Hrajú za nás juniori, ba dokonca aj dorastenci na úkor našich zranených hráčov. Veľmi sa osvedčili a nabrali mnoho skúseností do ďalších sezón, čo nám pomôže v boji o titul.

Vaši fanúšikovia sú známi tým, že vás povzbudzujú aj na hosťujúcich palubovkách. Niektorí hráči však dokážu počas zápasu úplne vypnúť a povzbudzovanie nejak extra nevnímajú, skôr sa sústredia čisto na hru. Ako je to v tvojom prípade? Nič nie je pre mňa dôležitejšie, ako ľudia, ktorí za mnou stoja, veria mi a povzbudzujú ma v tom, čo robím. Takže, som veľmi šťastný, že máme fanúšikov, ktorí si nájdu čas a sú ochotní prísť nás povzbudiť či už na domácej ploche alebo palubovke hostí. Týmto by som chcel všetkým, ktorí nám fandia poďakovať a prisľúbiť, že budeme robiť všetko pre to, aby sa z nás tešili, rovnako ako sa my tešíme z tejto krásnej hry.

Florbalové mužstvá sú známe parádnou atmosférou v kabíne ale aj mimo nej, bol už priestor na posezónne „vypnutie“ so spoluhráčmi? Sme kamaráti v hale, ale aj mimo nej. Vždy sa nájde čas, vyjsť si niekam spolu a utužovať kolektív.

Na záver už len taká tradičná otázka. Ktorý hráč je tvojím vzorom a chcel by si sa mu herne aspoň priblížiť? Je veľa hráčov, z ktorých by som si mohol brať príklad. Ja sa snažím zobrať si od každého niečo, či už je to trénerská rada alebo jej realizácia na ploche, ktorú vidím v podaní iných hráčov. Takže nie, konkrétny vzor nemám.