V mládežníckych kategóriách si sa venoval hokeju. Prečo si prešiel časom na hokejbal?

Áno, hokej som hrával celý svoj život. Dospel som však do fázy, kedy som ho mal plné zuby, keďže som bol znechutený z niektorých vecí. Hokejbal som hral už popri ňom, chodil som na turnaje, alebo som mal hokejbal ako doplnkový šport. Aktívne som ho začal hrať až keď som skončil s hokejom. Vtedy ma oslovil Kežmarok, či by som nemal záujem hrať extraligu. Tam sa to všetko začalo.

Slovensko je trojnásobným majstrom sveta a momentálne vládneme tomuto športu, veď si s mužmi získal zlato na posledných dvoch šampionátoch, titul obhajujú aj všetky mládežnícke kategórie a ženy su vicemajsterky. Prečo o hokejbale nepočujeme v médiách?

Hokejbal je na Slovensku veľmi obľúbený šport. Máme tu veľké množstvo špičkových hráčov a je veľká škoda, že nie je tak propagovaný, ako by si zaslúžil. Sme v tomto športe najlepší na svete a napriek tomu sa nám nedostáva dostatok pozornosti. V iných krajinách by sa to stať nemohlo. Pozerám sa ale na to realisticky, hokejbal bude asi vždy len v tieni takých športov, akým je napríklad hokej. Ak by sa však našli správni ľudia, ktorí by to tu rozhýbali, tak verím, že by sa hokejbal v tomto rebríčku posunul veľmi vysoko.

V minulosti sme mohli zazrieť na súpiskách extraligových tímov ale aj v reprezentácii množstvo mien známych z hokejového prostredia. Stále mužstvá siahajú po bývalých korčuliaroch, alebo sa už viac vychovávajú hokejbalisti „špecialisti“? Máš pravdu, medzi hokejistami je hokejbal populárny a vždy si ho radi zahrajú či pomôžu svojím kamarátom v play off. V poslednej dobe sa ale v kluboch začalo viac pracovať s mládežou a postupne sa vychovávajú takzvaní "originál" hokejbalisti. Tento rok nám prišli na majstrovstvá sveta pomôcť len dvaja hokejisti, v minulosti ich bolo oveľa viac. Pred play off sa každý klub snaží poskladať čo najlepšie mužstvo a vtedy sa častejšie siaha po hokejistoch. Aj u nás v Kežmarku nás takto doplnili štyria a sú to všetko chlapci, ktorí hokejbal ovládajú a radi ho hrajú.

V reprezentácii stráviš niekoľko týždňov z roka, sú tieto turnaje či zrazy plne hradené zväzom, alebo musia hokejisti siahnuť aj do vlastného vrecka?

Na reprezentačných zrazoch máme všetko hradené zo zväzu.

Ako je to s financiami v kluboch? Je aspoň časť nákladov preplatená?

Na Slovensku sú kluby, ktoré majú vyššie finančné prostriedky a majú aj svojich sponzorov. To je napríklad prípad Nitry, kde to funguje naozaj na vysokej úrovni. Hráči dostávajú platy alebo odmeny. Na druhej strane sú kluby, ktoré sú závislé na peniazoch od mesta alebo určitého menšieho sponzora. Takto fungujeme aj my v Kežmarku. Všetky náklady ktoré sa týkajú výstroja, cestovného, ubytovania a podobne platí klub.

Naša generácia si ešte prešla detstvom stráveným vonku, nesmeli chýbať ani ostré súboje na chodníkoch s hokejkami v ruke. Dá sa povedať, že dnešní seniorskí hokejbalisti Ťažia aj z týchto skúseností?

Určite je to tak, tie roky strávené na ulici s hokejkou v ruke a nahánanie loptičky mali svoj význam.

Hokejbal patrí medzi tvrdé a dynamické športy. Nestačí len cibriť techniku či streľbu, ale treba sa aj venovať fyzickej príprave. V čom sú odlišné vaše tréningy oproti napríklad hokejovým?

Fyzická príprava je v hokejbale veľmi dôležitá. Miestami to máme náročnejšie ako hokejisti, hlavne čo sa týka kondičky. U nás musia nohy pracovať nonstop, čo je nesmierne náročné. Dobrý hráč musí byť silný ako v hornej časti tela tak v dolnej. Najväčšie odlišnosti by som videl asi práve v behu. Keď je hráč atlét, vie dobre behať a má dobrú kondíciu, má na ihrisku veľkú výhodu.

Mnoho ľudí si myslí, že zápasy hrávate v teplých letných mesiacoch, avšak ja sám ako divák som často poriadne vymrzol. Prečo hráte skôr vo februári ako cez letné prázdniny?

V tomto je to podobné ako v hokeji. Sezóna sa začína v septembri a končí niekedy koncom mája, leto máme voľno. Takisto je prestávka v decembri a januári. Počasie si nevyberiete, niekedy je to fakt drsné, ale dá sa to zvládnuť. Leto je na oddych a dovolenky (smiech).

Na Slovensku vo väčšine prípadov hrávate na otvorených ihriskách, avšak aj u nás badať snahu o postavenie zastrešených ihrísk a to nevravím o štadiónoch ako napríklad na posledných majstrovstvách sveta. Kde sa cítiš lepšie ty? Možno aj preto je hokejbal tam kde je, keďže sa hrá vonku...Na Slovensku máme tri alebo štyri haly s originál hokejbalovým povrchom a tam sa hrá fantasticky. Loptička neodskakuje a poslúcha na hokejke. Hrá sa neporovnateľne rýchlejšie ako na asfaltových ihriskách. Ak chce náš šport napredovať, musia takéto haly pribúdať. Na majstrovstvách sveta bola úžasná hala s kapacitou 8000 miest. Povrch bol nový a originál hokejbalový a hralo sa tam perfektne. Celkovo posledný šampionát bol na najvyššej úrovni.

V zápasoch nie sú ojedinelé ani šarvátky prerastajúce do riadnych masteníc. Existujú vôbec nejaké medziklubové kamarátstva a stretávate sa spolu aj mimo sezóny? My hráme kontaktný šport a šarvátky k tomu patria...Bez toho by to nebolo ono (smiech). Za seba môžem povedať, že v každom klube mám nejakého kamaráta alebo spoluhráča z reprezentácie. Všetko sú to super chalani, s ktorými rád pokecám. Samozrejme mimo ihriska, na ňom sme súperi (smiech).

Ty máš momentálne 26 rokov. Aký je ideálny hokejbalový vek a dokedy by si ho chcel hrať na najvyššej úrovni?

Ťažko určiť ideálny vek, podľa mňa je to medzi 25 až 30 rokov. Vtedy je hráč v najlepšom veku a dosahuje najvyššie fyzické výkony. Na druhej strane poznám hráčov, ktorí hrajú fantasticky aj v štyridsiatke. Každý hráč to má nastavené inak. Ide o to, ako sa udržujete v kondícii a ako sa staráte o svoje telo.