Hľadanie
Prihlásenie
Registrácia
Prihlasovacie meno
Heslo

Nikola Gápová: Za úpadok reprezentácie môže aj "baby boom" v šatni

SR ženy


30.01.2016, 00:43 - Popradská odchovankyňa toho aj napriek nízkemu veku preskákala v hokeji pomerne veľa. Po majstrovskej anabáze v Karvinej vymenila našich západných susedov za krajinu tisícich jazier, kde si udržiava solídnu osobnú bilanciu bodu na zápas. O jej pohľade na hlavné rozdiely medzi ženským hokejom u nás a v zahraničí, či aj o tom, ako dokážu ovplyvniť ženskú reprezentáciu materské povinnosti hráčok, nám porozprávala v pútavom rozhovore.

Foto: archív Nikoly Gápovej

Tvoj otec bol extraligový obranca, čiže bolo asi jasné, čo bude tvoje naväčšie hobby od útleho detstva...Boli to práve rodičia ktorí ťa priviedli na prvý tréning?

Pravdupovediac, inklinovala som k viacerým športom. No je fakt, že keď som bola malá, radšej som chodila s ocinom na tréningy, ako do škôlky :D. A viete ako to je, čo môže dať dieťaťu do ruky v hokejovej šatni plnej hokejok a pukov :).. Aj keď som sem tam chodila na ľad s chlapcami predovšetkým korčuľovať, s hokejom som začala pomerne neskoro, keďže moja prvá súťažná sezóna bola, keď som mala 13 rokov. A áno, boli to rodičia, ktorí ma prvýkrát priviedli na tréning.

Na Slovensku to ženský hokej nikdy nemal na ružiach ustlané. Ako si spomínaš na tvoje prvé roky strávené na ľade spolu s chlapcami? Vidíš v tom aj pozitíva, že dievčatá v mladom veku súperia na ľade aj s chalanmi?

Ženský hokej na Slovensku je pomerne mladý šport, verejnosti stále nie veľmi známy, čo vzhľadom na popularitu mužského hokeja určite zamrzí. V tej dobe, keď som sa začínala učiť korčuľovať na tréningoch s chlapcami, to bolo neobvyklé, bola som medzi nimi jediné dievča. Aj preto som vlastne potom hneď od začiatku trénovala s popradskými ženami. No dnes je normálne vídať viac dievčat na ľade aj medzi chlapcami, čo určite považujem za pozitívum. Myslím si, že vo vekových kategóriách tried základných škôl je jedno, či ste chlapec alebo dievča, dovolím si tvrdiť, že v tomto veku sa objavia aj dievčatá, ktoré majú v niečom navrch. Samozrejme vo väčšine sú chlapci rýchlejší, silnejší, no to sa začína lámať v nejakej 8-9 triede a prechode do dorasteneckého hokeja. Tam, ako je už pochopiteľné, fyzický fond u dospievajúcich chlapcov, rýchlosť a hra do tela rastie.

Počas tvojho účinkovania v popradskom drese ste každú sezónu patrili medzi najväčších favoritov súťaže. Čím to je, že práve pod Tatrami ženský hokej predvádza dlhodobo najvyrovnanejšie výkony?

Popradský ženský klub už v začiatkoch patril medzi najlepšie tímy Slovenska. Myslím si, že pod Tatrami vždy bola veľmi dobrá základňa hráčok, jedny z najlepších možností na rozvoj, výborný kolektív, no v prvom rade sa stále veľmi dobre na tom pracovalo a stále pracuje, čo dokazuje už niekoľko ročná účasť popradských kamzíčok v najvyššej súťaži.

Užšia základňa hráčok automaticky prináša vyššiu šancu obliecť si reprezentačný dres a ty patríš medzi pravidelné reprezentantky. Pamätáš si na svoj debut v slovenskom drese?

Áno, pamätám. Mala som 14 rokov, keď mi prišla prvá pozvánka. Bol to výber reprezentácie do 23 rokov a hrali sme vtedy turnaj v Spišskej Novej Vsi. Mladá, plná očakávaní v spoločnosti skúsených hráčok, od ktorých sa bolo vždy čo učiť. Keďže to bolo neďaleko Popradu, debut prebehol za podpory rodičov v hľadisku. Malý sen – obliecť si dres s dvojkrížom - sa splnil.

Medzi najpamätnejšie okamihy tvojej kariéry určite patrí spanilá cesta na ZOH vo Vancouveri. Asi málokto na Slovensku čakal, že náš tím uvidíme niekedy v zápase s Kanadou na najvýznamnejšom športovom podujatí. Najmä keď ste v kvalifikácii nepatrili medzi favoritov...

Účasť na olympiáde je sen každého športovca. Nebola som výnimkou. Postup na ZOH vo Vancouveri bol veľkým historickým momentom pre ženský hokej na Slovensku, respektíve celkovo aj pre slovenský hokej. Prvýkrát v histórii sa totiž ZOH zúčastnili oba hokejové kolektívy Slovenska, tak ako muži, aj ženy. Je pravda, že v kvalifikácii na ZOH sme nepatrili medzi favoritov, no tímový duch, tvrdá niekoľkoročná práca a aj kúsok šťastia priniesli úspech a dokázali sme si tak vybojovať miestenku pod piatimi kruhmi. Účasť na olympijských hrách bola určite najkrajším momentom celej mojej doterajšej kariéry. Na ten pocit, zahrať si pred vypredanou Rogers arenou (18tis.) určite tak ako ja, ani jedna z nás nikdy nezabudne. Je to ako sen, keď odrazu namiesto 150-200 ľudí, na zápase mate 18 tisíc :). Každý deň vo Vancouveri bol pre mňa nezabudnuteľným zážitkom.

Vo všeobecnosti sa toto obdobie dá považovať za najúspešnejšie v krátkej histórii nášho ženského hokeja. Nasledovala účasť v elitnej divízii, čo je podľa teba za tým, že sa momentálne naše výbery ocitli medzi viac- menej exotickými hokejovými krajinami?.

Myslím si, že tento problém vznikol hlavne generačnou obmenou. Po olympiáde a úspešnom dvojročnom pôsobení v elitnej kategórii MS mnoho hráčok ukončilo, resp. prerušilo reprezentačnú kariéru, či už z dôvodov pracovných, alebo hlavne materských. Za posledné roky „baby boom“ priniesol tuším okolo 8 bábätiek :). Keďže nie sme profesionálky, je potrebné sa obzerať aj iným smerom. Tím sa viacmenej kompletne obmenil, zaznamenal veľký príliv mladých hráčok, kedy je prirodzené, že proces vyšvihnutia sa späť do fázy, kde sa náš tím nachádzal po tvrdej práci a progrese niekoľkých rokov, nepríde zo dňa na deň.

V minulosti u nás pôsobil reprezentačný projekt pod hlavičkou Slovana Bratislava, kde sa sústredili naše najlepšie hokejistky. Ako veľmi niečo také momentálne chýba? Aj keď vieme, že určité kroky zorganizovať niečo podobné už nastali.

Momentálne u nás už druhým rokom pôsobí taktiež projekt ŠKP Bratislava, ktorý sústreďuje prevažne mladé hráčky, reprezentantky do 18 rokov, doplnené o pár starších, skúsených hráčok. Myslím si, že táto myšlienka je určite jedným zo spôsobov ako sa postupnými krokmi vyšplhať do elitnej kategórie, alebo na olympiádu. Prostredie, podmienky, ľudia okolo tímu, kde hráčky majú priestor rozvíjať svoje kvality, sú na vysokej úrovni. Všetko toto môže ženskému hokeju na Slovensku prospieť.

V roku 2010 si sa presunula do českej Karvinej, s ktorou si získala dve zlaté medaily. Je ženský hokej v čechách na vyššej úrovni?

Áno, v Karvinej som prvýkrát vo svojej kariére získala titul v jubilejnej desiatej sezóne, kde sa nám podarilo prerušiť osemročnú šnúru HC SLAVIA PRAHA a dokonca obhájiť v nasledujúcej sezóne titul opäť (predtým 6x striebro v Poprade a jeden bronz v slovenskej najvyššej súťaži). V Čechách je omnoho väčšia základňa hokejistiek. Líši sa práca s mládežou, kde dievčatá vo väčšine pravidelne už od 3-4 triedy nastupujú za chlapčenské oddiely až do dorasteneckých kategórií , dokonca pár z nich si zahralo aj v dorasteneckej extralige, čo sa u nás ešte nestalo. Prakticky sa tam dievčatá dostávajú do kontaktu so ženským hokejom, až keď hokejovo dozrú u chlapcov. Čo sa týka spomínanej základne, v Česku pôsobí v dvoch najvyšších ženských súťažiach spolu momentálne 18 tímov, zatiaľ, čo na Slovensku v tejto sezóne iba 5 slovenských a 1 poľský. Hrá sa viac zápasov, dokonca s Karvinou sme hrali ako jediný ženský tím aj ligu dorastu s chlapcami, čo bol pre mňa jeden z aspektov, ktorý zavážil pri mojom rozhodnutí odísť do Česka a zároveň veľkou motiváciou.

V prebiehajúcej sezóne už nastupuješ v drese elitného fínskeho mužstva Espoo Blues ako jediná zástupkyňa nášho ženského hokeja v krajine tisícich jazier a dokonca aj ako jediná legionárka vášho tímu. Ako si sa dostala do tak kvalitnej ligy?

Musím povedať, že sama som bola milo prekvapená touto ponukou. Fínky patria dlhé roky medzi svetovú elitu ženského hokeja, a tak nebolo veľmi ťažké rozhodnúť sa, či to skúsim. Navyše mi momentálne na Univerzite, na ktorej študujem, zostalo „už len“ napísanie diplomovej práce a júnové štátnice, tak som si povedala, že takáto možnosť sa určite neodmieta.

Jedná sa o profesionálny angažmán, či je spojený so štúdiom alebo prácou?

Nie. Ženský hokej vo Fínsku, ako aj v ostatných európskych krajinách s výnimkou Ruska, nie je profesionálny. No pristupuje sa tu ku všetkému veľmi profesionálne a v tíme je vidieť veľkú disciplínu, aj vzhľadom nato, že väčšina hráčok denne pracuje, alebo chodí do školy. Trénujeme na ľade 6x v týždni, mimo ľadu 3x a víkendy sú hracie, k tomu sú občas zápasy aj v stredu. Máme k dispozícii trénerov špecializovaných na techniku korčuľovania, streľby a rôzne iné vymoženosti, s ktorými som sa pri pôsobení na Slovensku, alebo v Čechách doteraz nestretla. Liga je postavená na veľmi vysokej korčuliarskej úrovni, ako je už všeobecne o fínskom hokeji známe, no musím povedať, že na ženský hokej sa hrá aj dosť tvrdo. Čo sa týka môjho času mimo hokeja, pár dni do týždňa sa starám o deti, čo je v podstate mojou prácou.

Našu reprezentáciu čaká na konci marca vystúpenie v prvej divízii A majstrovstiev sveta. Plánuješ sa zúčastniť tohto turnaja a aké ambície bude mať naša reprezentácia?

Táto otázka skôr patrí pre nášho reprezentačného trénera. Ja osobne sa teším každej pozvánke do reprezentácie a je pre mňa vždy česť obliecť si reprezentačný dres. Čo sa týka ambícií, určite každá jedna z hráčok, ktorá bude nominovaná na tento turnaj sa bude snažiť na ľade dať zo seba maximum a vybojovať pre Slovensko čo najlepší výsledok.

34
2
Autor: Miloš Toporcer
Zdroj: hokejovysvet
DISKUSIA
PODOBNÉ ČLÁNKY

NEPREHLIADNITE