Víťaznú trofej vtedy nad hlavu ako prvý zdvihol Dárius Rusnák. Legendárny útočník a kapitán zlatého tímu má spomienky na pamätný šampionát z roku 1985 stále živé.

"Človek si neustále pripomína všetky tie nádherné chvíle. Niekedy, keď vidím v televízii šoty z okamihu, ako dvíham nad hlavu sošku majstrov sveta, tak ma ešte aj dnes mrazí. Emócie hneď ožijú. Až sa nechce veriť, že je to tak dávno, čo sme získali pamätný titul. Tridsať rokov je dlhá doba," zaspomínal si v rozhovore pre TASR Dárius Rusnák.

Mužstvo priviedol k titulu s kapitánskym céčkom na drese, čo bol historický moment. Nebývalo totiž zvykom, aby jeho držiteľom bol Slovák. No jemu sa to podarilo a po Jozefovi Golonkovi bol v československom drese iba druhým spod Tatier. "Musím povedať, že v tom čase, keď som sa stal kapitánom, končil v reprezentácii po roku 1984 Franto Černík. Po jeho odchode ašpirovali na túto funkciu najskôr Caldr z Českých Budějovíc a Svozil z Vítkovíc, lenže obaja sa z výkonnostných kritérií v tíme neudržali. Keďže ja som vtedy patril v mužstve už služobne k najstarším, tak tréner Luděk Bukač navrhol mňa a chlapci to odsúhlasili."

V hlavnom meste Československa to na zlato dlho nevyzeralo. Hráči s levom na hrudiach nestačili v základnej skupine na USA (1:3) i Sovietsky zväz (1:5), iba remizovali s Kanadou (4:4) a do finálovej skupiny vstupovali až zo štvrtého miesta. Kľúčové zápasy však zvládlo mužstvo na jednotku. ZSSR zdolalo 2:1, Američanov zmietlo z ľadu po výsledku 11:2 a v rozhodujúcom súboji zvíťazilo nad Kanadou 5:3. "Mali sme výborný tím a takmer nepostúpili do záverečných bojov. Neviem, čím to bolo, ale radšej sme hrali pod tlakom. Ak by sme prehrali so Švédskom, išli by do finálovej štvorky severania. Náš útok však dal rýchlo tri góly, zvíťazili sme 7:2 a rozbehli sa. Vo finále sme potom vyhrali nad ZSSR, Spojenými štátmi i Kanadou. Proti nej som dal zrejme svoj najdôležitejší gól kariéry, na 4:3," spomína Rusnák.

S blížiacimi sa MS, ktoré opäť vyvrcholia v Prahe, jubilejné výročie členovi Siene slávy slovenského hokeja pripomínajú čoraz častejšie. "Dosiahli sme veľký úspech, zvlášť v tej dobe. Ukázali sme srdce a obrovskú vôľu po víťazstve. Som hrdý na to, čo sme dokázali," vyznal sa bývalý elitný center, ktorému úspech stále pripomína zlatá medaila. Dres zo šampionátu už dlhšie nemá, dávnejšie ho požičal známym, ktorý sa oň nestarali dobre a vzácnu relikviu znehodnotili.

Kým v bratislavskom Slovane nastupoval Rusnák s číslom 15, v národnom drese mu patrila osemnástka. Tú si zobral po Mariánovi Šťastnom, keďže 15-ka bola obsadená. V reprezentácii žiaril v legendárnom slovenskom útoku s košickými krídlami Vincentom Lukáčom a Igorom Libom. "Už na ZOH 1984 v Sarajeve hrala naša trojica vynikajúci hokej. Dokonca nás porovnávali s legendárnou útočnou sovietskou trojkou Krutov - Larionov - Makarov. Žiaľ, tam sme vtedy vo finále neuspeli, získali sme len striebro, čo bol tiež úspech."

Útočný trojzáprah exceloval dlhšiu dobu, no práve šampionát v Prahe predstavoval vyvrcholenie fantastickej súhry geniálneho tria. "Netreba hľadať v tom nič nacionalistické, ale predsa - traja Slováci si asi viac rozumejú. V tomto prípade to platilo. Igor bol celoplošný hokejista, Vinco typický zakončovateľ, veľmi rýchly a technický hráč. Dávali sme veľa gólov, ale rovnomerne, každý z nás," dodal Rusnák, ktorý odohral za Československo 156 stretnutí a dal v nich 68 gólov.